An-tsary, ny tantara manjavozavon'ireo voana “rudraksha” ao Nepal

A rudraksha tree in Tumlingtaar, Sankhuwasabha of Eastern Nepal. Photo by Nikki Thapa. Used with permission.

Hazo rudraksha iray ao Tumlingtaar, Sankhuwasabha, atsinanan'i Nepal. Saripika an'i Nikki Thapa. Fampiasàna nahazoana alàlana.

Noho ny fidadasiny sy ny halehibeny, nahasarika ny sain'ny maro ny andiany 2025 amin'ny Maha Kumbha Mela (fetiben'ny Tranon'omby masina), an'ny kôngregasiôna hindoa fanao isaky ny 144 taona ao Prayagraj ao amin'ny fanjakàna Indiàna ao Uttar Pradesh. Na izany aza, mendrika ihany koa ny ho asiana fanamarihana manokana ny rudrakshas (voa maina) entin'ireo olo-masina sy ireo mpivavaka, noho izy ireny mitàna toerana lehibe amin'ny anganon-dry zareo Hindoa.

Tamin'ity taona ity dia ny rudrakshas no ivon'ireo fankalazàna. Rudraksha Baba, olonkendry iray miravaka rudraskhas 11.000 milanja mihoatra ny 30 kilao. Jyotirlingas miisa roambinifolo, fanehoana ara-panahy an'i Shiva, andriamanitry ny Hindoa, no noravahana vakana rudraksha 7 crore (70 tapitrisa). Ary farany fa tsy ny kely indrindra, nandritra ilay hetsika dia niparitaka be tety anaty tontolo nomerika ny amin'i Monalisa Bholse, 21 taona, mpivarotra rudraksha, noho ireo lahatsary nampihetsi-po nalefany momba ny rudrakshas.

Gauri Shankar seed, a unique seed where two beads are naturally conjoined. The larger of these conjoined beads is referred to as almighty Shiva, whereas the smaller one is Goddess Parvati: their joining represents their celestial union. It is believed that it brightens the wearer’s future. Photo by Nikki Thapa. Used with permission.

Voa Gauri Shanka, voa tokana izay ahitàna vakana roa nitambatra ara-boajanahary. Ilay lehibe indrindra amin'ireny vakana mitambatra ireny no antsoina hoe Shiva-ilay-mahery, fa ilay kely kokoa dia ny andriamanibavy  Parvati: ny fikambanan'izy ireo no maneho ny firaisan-dry zareo any an-danitra. Inoana hamirapiratra ny hoavin'izay miambozona azy. Saripika an'i Nikki Thapa. Fampiasàna nahazoana alàlana.

Araka izany, maninona ny rudrakshas no hajaina be ao amin'ny Hindoisma, ary avy aiza izy ireny? Noraisina ho toy ny vakana avy amin'ny vongan-dranomason'ny Tompo Shiva, iray amin'ireo olomasina indrindra ho an'ny finoana Hindoisma,  ny rudrakshas dia voa maina avy amin'ny hazo Elaeocarpus ganitrus. Any amin'ny faritra lemaka ampototry ny Himalaya no tena maniry ilay hazo, indrindra fa ao India sy Nepal. Ampiasaina mahazatra ho vakana eny amin'ireo Hindoa sy Bodista, tena ifampitadiavana be ireo rudrakshas avy any Nepal.

Miainga avy amin'ireo volana dimy voalohany amin'ny taon-ketra nepaley 2081–2082 (Tapaky ny Jolay 2024 hatramin'ny tapaky ny Febroary 2025 ao anatin'ny tetiandro gregôriàna), voa rudraksha maina milanja 684.909 kg, mitentina NPR 39,146,000 (USD 280,192) no naondrana tany ivelany, ka tamin'izany dia 208.966 kg ho any Shina ary 475.776 kg ho any India.

Nikki Thapa, Nepaley mpakasary, mpitantara angano, ary mpanorina ny Ask Me About Nepal, dia nandeha nankany atsinanan'i Nepal ary nandrakitra ny dingana fiotàzana sy famarotana ny voana rudraksha.

Mihodidina tanteraka ireo trano ao Dingla, Bhojpur ao atsinanan'i Nepal, ireo ala hazo rudraksha. Saika ny mponina rehetra amin'ireo vohitra ao Dingala no namela ny fambolena nentindrazany fa niditra amin'ny fambolena hazo rudraksha.

Rudraksha tree forest completely surrounds houses in Dingla, Bhojpur of Eastern Nepal. Almost all villagers in Dingla have given up on traditional crops cultivation and planted rudraksha trees. Photo by Nikki Thapa. Used with permission.

Saripika an'i Nikki Thapa. Fampiasàna nahazoana alàlana.

Amin'ny alàlan'ny fikapohana ny rantsany amina hazo lava no iotàzana ny voana rudraksha. Ity hazo efa 26 taona ao Ramche any Bhojpur atsinanan'i Nepal ity, izay asongadina eto ambany, dia an'i Govinda Katuwal.

Rudraksha seeds are harvested by tapping branches with long poles. This 26-year-old tree from Ramche in Bhojpur of Eastern Nepal is owned by Govinda Katuwal. Photo by Nikki Thapa. Used with permission.

Saripika an'i Nikki Thapa. Fampiasàna nahazoana alàlana.

Misy amin'ireo mpamboly no mametaka fitsongo (pince) amin'ny voankazo sasany mba hahazoana endrika fisaka, izay manintona ireo tsena shinoa. Etsy andaniny kosa, ireo Indiàna mpividy dia tsy mandray voa nasiana fanovàna na avy amina hazo nampiasàna fanafody, satria, ho an-dry zareo Hindoa, zava-pinoana (zava-panahy) ny rudraksha.

Farmers place clamps on some fruits to create a flattened shape which appeals to Chinese markets. Whereas the Indian buyers refrain from buying tampered seeds or the seeds from the trees treated with medicines because for Hindus rudraksha is a religious item. Photo by Nikki Thapa. Used with permission.

Saripika an'i Nikki Thapa. Fampiasàna nahazoana alàlana.

Vakian'ireo mpioty amin'ny alàlan'ny bolongan-kazo sy antsy (khukuri) ny fonony ivelany amin'ny rudraksha, ary avy eo borosiana amin'ny borosy ilay voa. Avy eo borosiana anaty rano mandeha ilay voa, ary fonosina tsara anaty lamba soga rehefa maina.

Harvesters crack open the outer husk of rudraksha with a wooden block or use a machete (khukuri), brush the bead under running water, and then wrap it in fine muslin after drying. Photo by Nikki Thapa. Used with permission.

Saripika an'i Nikki Thapa. Fampiasàna nahazoana alàlana.

Ao anatin'ny sary eto ambany,  lovia fanivànana ireo mpivarotra no ampiasain'ireo mpivarotra mba hanintsanana ireo voa latsaky ny 20 milimetatra ny savaivony. Ireny voa lehibe kokoa ireny no tena tian'ireo Shinoa mpividy. Ireo kelikely kokoa kosa dia alefa any amin'ny tsena indiàna na avadika ho vokatra isankarazany vita avy amin'ny rudraksha, toy ny girlandy, harona, vazy na fonon-tseza, ankoatra ny zavatra hafa.

Traders use a sifting bowl to discard seeds smaller than 20 mm diameter. These big seeds are preferred by Chinese buyers. The smaller lot is then dispatched to the Indian markets or made into different rudraksha products like garlands, bags, vases, chair covers, among others.

Saripika an'i Nikki Thapa. Fampiasàna nahazoana alàlana.

Anatin'ny sary eto ambany, mpiasa iray mandrefy rudraksha iray 14-Mukhi amin'ny alàlan'ny ‘pied à coulisse’ ao Khandbari, Sankhuwasabha, atsinanan'i Nepal. Ireo rudrakshas tavany iray, roa ary iraika ambiroapolo (mukhi) dia heverina ho tsy fahita firy ka lafo vidy indrindra araka izany. Ny voa manana tavany efatra, dimy, enina ary fito  no mahazatra. Afaka mamokatra karazana voa amin'ny habe isankarazany ny hazo iray, tonga hatramin'ny karazana mukha (na mukhi) 23 samihafa.

Measuring a 14-Mukhi rudraksha with vernier caliper at Khandbari, Sankhuwasabha of Eastern Nepal. Rudrakshas with one, two and twenty-one facets (mukhi) are considered rare and hence most valuable. Four, five, six and seven mukhi beads are ordinary. One tree can produce different sizes of beads, with up to 23 different mukha (or mukhi). Photo by Nikki Thapa. Used with permission.

Saripika an'i Nikki Thapa. Fampiasàna nahazoana alàlana.

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.