Nasaina aho hankalaza ny ‘Andron'i Colomb’. Toy izao no navaliko

 

Andro fanoherana ho an'ny indizeny, mainty hoditra sy malaza. Sary nataon'i Carlos Lara

Nahazo fanasana avy amin'ny Masoivohon'i Espaina ao amin'ny fireneko, El Salvador, aho ny 5 Oktobra, hankalaza ny Fetim-pirenen'i Espaina amin'ny 12 Oktobra. Nasaina hanatrika ny fampisehoana ataon'ny amboaram-peon-java-maneno El Salvador  ao amin'ny Teatro de San Salvador aho, fampisehoana izay karakarain'ny Ministeran'ny Kolontsaina ihany koa. Fa ho ahy kosa dia tsy misy tokony ho ankalazaina amin'io andro io.

Nandritra ny taona maro, nankalazaina tany Espaina sy Amerika Latina ho “Día de la Raza” (Andron'ny Firazanana) ny 12 Oktobra, fantatra amin'ny anarana hoe “Andro Espaniola” na “Fetim-pirenen'i Espaina” hatramin'ny taona 1987 ary any Etazonia kosa antsoina hoe Andron'i Colomb. Tamin'ny 12 Oktobra 1492 dia nahita tany i Christophe Colomb ary tonga tany amin'ny nosy Karaiba Guanahaní. Mankalaza ilay antsoina hoe “fahitana” an'i Amerika sy ny “fifanakalozana” kolontsaina, fiteny ary fivavahana ny olona sasany fa tsy manaiky ny toerana misy azy ireo. Ho anay, indizeny, vahoaka mainty hoditra sy taranaka afrikana izay novonoina sy nandevozina, ary manohitra hatrany ny vokatry ny fanjanahana vaovao, dia tsy misy tokony hankalazana ny fahatongavan'i Christophe Colomb.

Noho izany, niova ho Andro fanoherana ho an'ny mainty hoditra, indizeny sy malaza tany amin'ny firenena maro, ny andro fankalazana ny fanafihana. Amin'ny maha mpikambana ao amin'ny fikambanana Salvadoreana ho an'ny Indizeny sy Taranaka Afrikana anay dia manatevin-daharana izany fahatsiarovana izany sy ny fanomezana an'io anarana io izahay, satria maneho ny dikan'io daty io izany ho anay rehefa saintsaininay ny vokatry ny fahatongavan'ireo Eoropeana tao amin'ny faritra antsoina hoe Amerika ankehitriny sy ny voka-dratsy izay mbola mahakivy hatrany ny mponina-anay.

Toy izao ny valiny nalefako tany amin'ny Masoivoho, milaza amin'ny antsipiriany ny toerako, tohanan'ny AFROOS (Fikambanan'ny Taranaka Afrikana Salvadoreana) sy ny olona maro hafa izay mahatsapa tena toa ahy ihany koa:

San Salvador, 8 de octubre de 2021

Señor embajador y representantes del gobierno de España en El Salvador.

He recibido la invitación de parte de ustedes para asistir a la celebración del ‘Día Nacional de España’ este próximo 12 de octubre en el Teatro Nacional de San Salvador.

Al recibirla fue inevitable sentir incomodidad y deseo de expresar una respuesta que espero sea tomada con respeto y seriedad de parte de ustedes. 

Soy una persona que está en el proceso de reconocimiento y rescate del legado africano e indígena tanto a nivel personal como a nivel colectivo y cultural. Desde la organización a la que pertenezco trabajamos por erradicar el racismo que se manifiesta día a día en nuestro país resultado de siglos de institucionalización e interiorización, y que comenzó su proceso desde el 12 de octubre de 1492, fecha que celebran orgullosamente cada año y que ha tenido diferentes nombres con el pasar del tiempo tales como: “Día de la Hispanidad”, “Día de la raza” y que desde 1987 es llamado “Día Nacional de España”, algo que resulta ser una burla y ofensa para nuestros pueblos originarios del actual territorio llamado América y para los pueblos africanos que fueron esclavizados desde inicios del siglo XVI. Por ello, varios países han cambiado el nombre y el sentido de dicha fecha, para reivindicar la dignidad de nuestros pueblos originarios. 

Dejo claro que no estoy expresando ni odio ni rechazo hacia ustedes, tampoco significa que deje de reconocer los aportes culturales hechos por su pueblo y que son parte de la vida cotidiana actual de nuestro país. Sin embargo, reconozco que la celebración de tal fecha, y conociendo su motivo, es parte de ese racismo que nuestras poblaciones indígenas y afrodescendientes siguen viviendo. Pasar esta hoja de la historia sin hacer una crítica hacia ello no abona a la solución del problema, al contrario lo sigue manteniendo vivo.

Sueño con el día en que remuevan del Palacio Nacional las figuras de Colón, Isabel y Carlos V, como muestra de respeto hacia nuestras poblaciones originarias y afrodescendientes, que si bien es cierto no repara el daño causado, es parte de la construcción de una nueva historia que dé dignidad a quienes por siglos se les ha sido arrebata. 

No admito respuesta de parte de ustedes, a menos que sea la noticia que dicha celebración ya no será realizada de aquí en adelante en nuestro país. 

Me despido sin más que agregar, sinceramente: 

Carlos Lara

San Salvador, 8 Oktobra 2021

Atoa Ambasadaoro solontenan'ny governemantan'i Espaina eto El Salvador.

Voaraiko ny fanasanao hanatrika ny fankalazana ny ‘Fetim-pirenen'i Espaina’ amin'ny 12 Oktobra hoavy izao ao amin'ny Teatira Nasionaly ao San Salvador.

Rehefa naharay izany aho dia tsy azoko ihodivirana ny fahatsapako ho tsy mahazo aina sy ny faniriako hilaza valiny izay antenaiko fa horaisinao am-panajana sy am-pahamatorana.

Olona eo am-pankatoavana sy am-panavotana ny lova afrikana sy ny indizeny aho, na amin'ny fomba manokana, na iarahana ary ara-kolontsaina aho. Ao anatin'ny fikambanana iray miasa hamongorana ny fanavakavaham-bolon-koditra izay miseho isan'andro eto amin'ny firenentsika vokatry ny taonjato nampanorenana sy nampiatìna hatramin'ny 12 Oktobra 1492 aho. Ity daty ity dia nankalazaina tamim-pireharehana isan-taona ary nanana anarana samy hafa, toy ny hoe: “Andro Espaniola”, “Andron'ny Firazanana” ary, nanomboka ny taona 1987, “Fetim-pirenen'i Espaina” – izay fanesoana sy fanafintohinana ho an'ireo vahoaka indizeny ao amin'ny faritra antsoina ankehitriny hoe Amerika sy ho an'ireo vahoaka Afrikana izay nandevozina hatramin'ny fiandohan'ny taonjato faha-16. Noho izany, firenena maro no nanova ny anarana sy ny dikan'io daty io, hitakiana ny hasin'ny vahoakanay Indizeny.

Tiako hazava tsara fa tsy maneho fankahalana na fandavana aho, ary tsy midika ihany koa izany fa nitsahatra ny fankatoavako ireo fandraisana anjara ara-kolontsaina ataon'ireo vahoakanareo izay ao anatin'ny fiainana andavanandron'ny firenentsika ankehitriny. Kanefa, ekeko fa anisan'ny fitohizan'ilay fanavakavaham-bolon-koditra izay iainan'ny vahoakanay indizeny sy ireo taranaka Afrikana ny fankalazana ny daty toy izany, sy ny fahafantarana ny antony. Tsy mamaha ny olana ny fanamarihana an'ity andro ity amin'ny tantara nefa tsy manakiana izany, fa ny mifanohitra amin'izany no mitranga dia  ny fitohizany.

Nofinofiko ny andro hanesorana ireo sarivongan'i Colomb, Isabella ary Charles V tsy ho ao amin'ny lapan'ny firenena, ho mariky ny fanajana ireo vahoaka razambenay sy ny taranaka Afrikana. Ary, na dia marina aza fa tsy manarina ny simba izany, dia ampahany amin'ny fananganana tantara vaovao izay manome fahamendrehana an'ireo izay nesorina tamin'izany nandritra ny taonjato maro.

Tsy mandray valiny avy aminareo aho, raha tsy hoe angaha momba ny vaovao fa tsy hatao eto amin'ny firenentsika intsony ny fankalazana toy izany.

Faranako haingana,

Amin-kitsimpo,

Carlos Lara

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.