Tsy afa-miditra fanabeazana ireo mpialokaloka ao Java Andrefana, Indonezia ka dia ry zareo ihany no nanangana ny sekoliny

 

Mpampianatra sy ekipam-pitantanana avy amin'ny Refugee Learning Center (RLC). Loharano: pejy Facebook an'ny RLC, nahazoana alalana.

Ao Java andrefana, nisy vondrona mpialokaloka mpanolotena nanangana ny Refugee Learning Center (RLC) mba hanomezana fanabeazana sy hanome tanjaka ny mpialokaloka mitovy amin-dry zareo.

Araka ny UNHCR, misy mpialokaloka miisa 14.405 ao Indonezia, ary maro amin'izy ireo no efa nandany taona maro tao amin'ny firenena nefa tsy mety mahazo ny satam-ponenana maharitra. Tsy afa-miditra amin'ny fanabeazana sy ny sehatry ny asa ny mpialokaloka, ary vao maika mihasarotra ny toerana misy azy ireo noho ny fahasarotany famponenana, noho ny tsy fisian'ny fanohanan'ny fiadidiana ao an-toerana (governemanta ao an-toerana) ary ny toeram-pialofana tsy araka ny tokony ho izy ao amin'ny firenena.

Tsy nanasonia ny Dinan'ny mpialokaloka tamin'ny taona 1951 i Indonezia, ary vao tamin'ny taona 2016 izy no nandany lalàna iray miaro ny mpialokaloka.

Ny mpanoratra etoana, Juke Carolina, no nifampiresaka tamin'ny mpitantana ny RLC, Zakareia Shadkaam, momba ny asa izay ataon-dry zareo amin'ny fampakarana ny toerana misy ny mpialokaloka.

Juke Carolina (JC): Azonay lazaina anay ve ny tantaran'ny RLC?

Zakareia Shadkaam (ZS): RLC was established in September 2015 by refugees to provide education for refugees because refugees do not have the right to get education (going to school or university) in Indonesia. The center is managed by a group of volunteers who work for the benefit of refugees who feel that they have something to offer to the community. Our vision is to raise “a diverse, educated and empowered refugee community.” To reach our vision, we provide education for refugees and prepare them for their future; facilitate communication and cooperation between diverse groups of people and cultures; provide meaningful engagement for the refugee community, and develop the capacities of refugee volunteers.

Zakareia Shadkaam (ZS): Natsangan'ny mpialokaloka ny RLC mba hanome fanabeazana ho an'ny mpialokaloka satria tsy manan-jo hahazo fanabeazana ‘mandeha any an-tsekoly na oniversite’ ny mpialokaloka eto Indonezia. Vondrona mpanolo-tena miasa ho amin'ny tombontsoan'ny mpialokaloka mahatsiaro mila manao zavatra ho an'ny vondrom-piarahamonina no mitantana ny foibe. Ny vinanay dia ny manangana “vondrom-piarahamonina mpialokaloka anaty fimaroana, voataiza ary mahazo hery”. Mba hahatrarana ny vinanay, manolotra fanabeazana ho an'ny mpialokaloka izahay ary manomana azy ireo ho amin'ny hoavy; manamora ny fifandraisana sy ny fiaraha-miasa eo amin'ny vondrom-bahoaka sy vondron-kolontsaina isan-karazany; manolo-tena misy dikany lehibe ho an'ny vondrom-piarahamonina mpialokaloka, ary mamelatra ny fahafaha-manaon'ny mpialokaloka manolo-tena.

JC: Nanamarika ianao hoe tantanan'ny mpanolo-tena ny tetikasa. Azonao velabelarina ve izany?

ZH: The [center's] volunteers are all refugees from different countries. We have volunteers from Afghanistan, Pakistan, and Iran. We welcome non-refugee volunteers as well. The length of volunteering depends on each individual; we have volunteers who have been volunteering for more than three years already (I joined RLC in June 2016). We currently have more than 30 volunteers (2 futsal coaches, 24 teachers, and 8 board members) who teach 280 students in total: 180 children during the morning shift and 100 adults in the afternoon. English, Mathematics, Science and Social Science subjects are taught in the morning, while English and Bahasa Indonesia for adult pupils are taught in the afternoon.

There are many students here who arrived unaccompanied by their parents due to hardships in countries they are from.

ZH: Ny mpanolo-tena ao amin'ny foibe dia mpialokaloka avy amin'ny firenena isankarazany. Misy mpanolotena avy ao Afghanistan, Pakistan, ary Iran ao aminay. Mandray mpanolotena tsy mpialokaloka ihany koa izahay. Arakaraka ny tsirairay ihany ny halavan'ny fotoana hanolorantena; manana volontera efa nanolo-tena nihoatra ny telo taona sahady izahay (Niditra tato amin'ny RLC tamin'ny jona 2016 aho). Efa mihoatra ny 30 ny volontera ato aminay amin'izao fotoana izao (2 mpanazatra futsal, 24 mpampianatra 8 mpikambana eo amin'ny filankevi-pitantanana) izay mampianatra olona 280 ny fitambarany: amin'ny maraina ny ankizy miisa 180 ary amin'ny folakandro ny lehibe. Anglisy, matematika, siansa sy siansa sosialy no taranja ampianariny amin'ny maraina, raha anglisy sy bahasa indonezia kosa no ampianarina ny mpianatra efa lehibe amin'ny folakandro.
Misy mpianatra maro eto tonga tsy entin'ny ray aman-dreniny eto noho ny fahasarotana any amin'ny firenena niavian-dry zareo.

Tamba-tsary ekipa RLC Futsal. Sary avy amin'ny fahatsaram-pon'ny Refugee Learning center. Nahazoana alalana.

Nanamarika ihany koa i Zakareia Shadkaam fa manana mpianatra prefe (sefon-dakilasy) izay nofidian'ny mpiara-mianatra aminy ny RLC. Iray amin'ny andraikitra tanan'ireo prefe ireo ny manampy ny mpiara-mianatra aminy amin'ny fanomboham-pianarana sy mandritra ny fakana aina.

Asad Mohsini avy any Afghanistan, 28 taona mpianatra ao amin'ny RLC. Nofinofiny ny hanohy ny fanabeazana azy sy ho lasa mpihary mahomby indray andro any. Saripika nampindramin'ny RLC, nahazoana alalana.

JC: Ahoana ny ataonareo hampaharitra ny zavatra ataonareo? Mandoa saram-pianarana ve ny mpianatra? Misy fanohanana avy ao amin'ny governemanta (fiadidiana) ao an-toerana ve, na angamba fikambanana iraisampirenena tahaka ny Firenena Mikambana?

ZH: We’re not self-sufficient, we rely on our online crowdfunding campaigns which we do twice a year. We cannot apply for any other type of funding because unfortunately, we cannot be registered officially in Indonesia. We do collect a symbolic amount of money from students which does not even cover half of the building rent. We don’t receive any kind of monetary help from any government body or international organizations.

ZH: Tsy mahazaka tena izahay, miankina amin'ny fanentanana fitia tsy mba hetra antserasera izay ataonay indroa isa-taona izahay. Tsy afa-mangataka endrika hafa famatsiam-batsy izahay satria indrisy, tsy afa-misoratra anarana amin'ny fomba ofisialy eto Indonezia izahay. Tsy maintsy manangona vola karazana marika kely avy amin'ny mpianatra izay tsy ahafaha-mandoa akory ny atsasaky ny hofantrano izahay. Tsy mahazo fanampiana ara-bola avy amin'ny andrin'ny governemanta na fikambanana iraisampirenena izahay.

Tsy mbola noresahana mihitsy teo amin'ny politika anatiny na politika ivelan'i Indonezia mihitsy ny mpialokaloka. Nilaza ny minisitra indoneziana misahana ny zon'olombelona, Yasonna Laoly, fa manavesatra ny fandanian'ny governemanta ny mpialokaloka.

Na dia tsy malaza ho fandehanan'ny mpialokaloka aza i Indonezia, ny toerana ara-jeografika misy azy no mahatonga azy ho fandehanana (fandalovana) vonjimaika ho an'ireo te-handeha hanori-ponenana indray ho any Aostralia.

Hipoka olona tanteraka ireo toeram-pandraisana mpialokaloka maro ao amin'ny firenena ka mahatonga fisian'ny fanitsakitsahana zon'olombelona maro dia maro sy trangam-pamonoan-tena eo amin'ny mpialokaloka.

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.