- Global Voices teny Malagasy - https://mg.globalvoices.org -

Volana maro taorian'ny faharavàna nateraky ny Rivo-doza Maria, manao fanentanana fambolena hazo fihinam-boa i Dominika, saingy ampy ve izany?

Sokajy: Karaiba, Dominika, Mediam-bahoaka, Politika, Tontolo_iainana, Voina, Vonjy Voina
[1]

Hazo voasary hangibe (pamplemouse), Dominika. Sary avy amin'i scottmontreal, CC BY-NC 2.0.

Ity lahatsoratra ity dia ao anatin'ny ezaky ny Global Voices mba hanarahana ny tantaran'ny mediam-bahoaka momba ny fanantenana sy ny faharetana taorian'ny vanim-potoanan'ny rivo-doza Atlantika 2017, amin'ny alalan'ny fiaraha-miasany amin'ny Covela Foundation [2] sy ny Fikambanan'ny Firenena Karaiba Atsinanana  [3](OECS) ho an'ny tetikasa Feon'ny Karaiba [4].

Ny tetikasa vaovao fambolena hazo fihinam-boa ao Dominika no famafazana voam-panantenana satria miezaka miaraka mba hiarina tamin'ny fandravana nateraky ny rivo-doza Maria, tafiotra sokajy 5 [5]izay namely ny nosy Karaiba bitika tamin'ny 18 Septambra 2017 ny olom-pirenena. Nihamafy ny fiainana tao Dominika nanomboka tamin'izany, satria niteraka faharavàna mieli-paratra [5] i Maria, saingy noraisina toy ny dingana kely manan-danja mankany amin'ny fiverenana amin'ny laoniny ny tetikasa fambolen-kazo, na dia mbola betsaka aza ny tokony hatao.

Nanambara ny tetikasa [6] tao amin'ny pejiny Facebook ny Praiminisitra Roosevelt Skerrit, nizara ny sarin'ny tenany sy ireo mpirotsaka an-tsitrapo hafa maro izay nandray anjara tamin'ny hetsika:

Over the weekend I spent some time planting over 80 trees that will one day bear avocados, soursop, carambolas [starfruit] cashews, cocoa, coffee and various varieties of citrus, mangos, guavas and cherries.

I am encouraging every family in Dominica to plant a fruit-bearing tree, because it is important that we continue to feed ourselves as a nation.

Finally, I'd like to remind you that World Environment Day is tomorrow and this year’s theme is ‘Beat Plastic Pollution: If you can’t reuse it, refuse it’.

Nandritra ny faran'ny herinandro, nandany fotoana kely namboly hazo mihoatra ny 80 hamoaka zavokà, voantsokona (corossol), karambola mahabibo, kakaô, kafe sy karazana voasarimankira, manga, goavy sy serizy indray andro any aho.

Mandrisika ny fianakaviana tsirairay ao Dominika aho mba hamboly hazo fihinam-boa, satria zava-dehibe ny hanohizantsika ny famelomana ny tenantsika amin'ny maha-firenena.

Farany, te-hampahatsiahy anao aho fa Andro Manerantany ho an'ny Tontolo Iainana rahampitso ary ny lohahevitra amin'ity taona ity dia ny ‘Fandringanana ny Loto Plastika: raha tsy afaka mampiasa azy indray ianao, lavo izy’.

Tamin'ny lahatsoratra iray hafa tao amin'ny Facebook [7], nizara ny sarin'ny fambolena karazana anana sy tsaramaso i Skerrit.

Nidera [8] ny ezaka fananganana sy ny fampiasam-bola ao amin'ny firenena ataon'ny praiminisitra ireo mpampiasa tambajotra sosialy ary nanolo-kevitra [9] fa tokony handray anjara ihany koa ireo mpikambana hafa ao amin'ny antokon'ny fitondrana. Mpisera Facebook iray tao amin'ny pejin'i Skerrit nametraka fanehoan-kevitra iray milaza fa faly [10] tamin'ny hafatra nalefa mba hihinana sakafo maniry eto an-toerana izy.

Toa nekena tsara ny ezaka fambolena indray, nisy ireo mpiserasera sasany nanana olana [11]tamin'ny fahazoana zavamaniry.

Saingy ho an'ny hafa eo amin'ny sehatry ny fambolena, toa tsy dia ampy loatra hanohanana azy ireo ity tetikasa ity. Araka ny Tatitra momba ny Toetr'andro Tropikaly  [12]avy amin'ny Foibem-pirenena momba ny Rivo-doza navoaka tamin'ny volana aprily 2018, fongana tanteraka ny sehatry ny fambolena any Dominika taorian'ny Rivo-doza Maria, ary fianakaviana maro izay miankina amin'ny fambolena no nanjary nitrongy vao homana hahazoana fidiram-bola.

Nilaza ny tatitra momba ny loza voajanahary [13] nataon'i ACAPS, fikambanana Norveziana mpanao asa soa izay manome fanadihadiana tsy miankina momba ny maha-olombelona, tamin'ny volana Janoary 2018 tao amin'ny nosy fa noho ny Rivo-doza Maria, “manodidina ny 24.000 ny olona nanjary tandidomin-doza tanteraka na atahorana ny fiarovana ara-tsakafo”:

The hurricane severely damaged farm housing, irrigation infrastructure, feeder roads, livestock production, forest reserves, and fishing boats. Self-sufficiency has been a priority to speed up the recovery process: the country currently depends on shipments of food relief from regional and international stakeholders. Fast-growing food crops were identified as the priority, including seeds for tomatoes, eggplants, pumpkins, sweet pepper, spinach, lettuce, cabbage, and kale. Four major sites were identified as strategic areas for replanting interventions: Roseau, the Northeast, the Southeast and Portsmouth, with the Portsmouth community, located in the north of the island, being particularly important as it provides the hospital food supply.

Nanimba tanteraka ny trano fonenana, ny foto-drafitrasa fitarihan-drano (irrigation), ny arabe lavi-dalana (fitondrana vokatra), ny fiompiana, ny ala, ary ny sambo fanjonoana ny rivo-doza. Laharam-pahamehana hanafainganana ny dingana fanarenana ny fahavitan-tena: miankina amin'ny fandefasana sakafo fanampiana avy amin'ireo mpiray ombon'antoka any amin'ny faritra sy iraisam-pirenena ny firenena ankehitriny. Hita fa laharam-pahamehana ny fambolen-tsakafo maniry haingana, anisan'izany ny masomboly ho an'ny voatabia, baranjely, voatavo, sakaibe, epinara, salady, laisoa. Toerana lehibe efatra no hita fa faritra stratejika ho an'ny fanaovana fambolena indray: Roseau, ny avaratra-atsinanana, ny atsimo atsinanana sy Portsmouth, miaraka amin'ny fiarahamonina Portsmouth, any avaratry ny nosy, izay tena manan-danja tokoa satria manome ny fanomezana sakafo any amin'ny hopitaly.

Tao amin'ny Facebook, Anton Outaway Viville naneho hevitra hoe [14]:

The young farmers and even some of the older heads can't afford fertilizers and chemicals to treat our farms. Why can't the farmers be treated better in this little country? We struggle too much to run our little farms with [our] low income. Help us Lord for I know not what the next generation brings?

Tsy afaka mividy zezika sy vokatra simika hikarakarana ny toeram-pambolenay ireo tanora tantsaha ary misy aza ny sasany amin'ireo efa tranainy. Nahoana ny tantsaha no tsy azo karakaraina tsara kokoa ao amin'ity firenena kely ity? Miady mafy loatra izahay mba hikarakarana ny toeram-piompiana madinika miaraka amin'ny fidiram-bolanay kely [ambany]. Ampio izahay Tompo satria tsy fantatro izay entin'ny taranaka manaraka

Ny ampahany faharoa tamin'ny hafatry ny praiministra momba ny loto plastika dia vaindohan-draharaha ho an'ny olom-pirenena sasany. Mpisera Facebook iray, Elizabeth Williams nanolotra soso-kevitra vitsivitsy [15]:

Great job well done
However, it is very simple to solve or curb the problem of the plastic pollution Mr. PM
Please put a ban on all Styrofoam and plastic products imports
Then please remove the import duties on the paper products which will replace the plastic usage and reduce the pollution tremendously
Immediate education to the public on the introduction of Recycling – install a recycling plant Stat and implement and execute.
No shop talk. Action.
Reduce. Reuse. Recycle.

Asa lehibe vita tsara
Na dia izany aza, tsotra dia tsotra ny mamaha na mampihena ny olan'ny loto plastika Atoa. PM
Azafady, asio fandraràna ny fanafarana vokatra plastika sy Styrofoam rehetra
Avy eo, esory azafady ny adidy (fandoavan-ketra) amin'ny fanafarana vokatra taratasy izay hisolo ny fampiasana plastika ary hampihena betsaka ny fahalotoana
Ny fampianarana eo noho eo ho an'ny vahoaka mikasika ny fampahafantarana ny Fanavaozana (Recycling) – manangana orinasam-panavaozana “vokatra” ary mametraka sy manatanteraka.
Tsy ilàna resaka varotra. Asa.
Ahenao. Ampiasa indray. Avaozy.

 

Netizen Martha Cuffy nanontany  [16]hoe:

A practical example of fruits of thy labour. Thank you for mentioning the plastic situation. Can we expect a date soon when plastic bags are banned in Dominica?

Ohatra mazava amin'ny vokatry ny asanao. Misaotra anao nilaza ny toerana misy ny plastika. Afaka manantena daty tsy ho ela amin'ny fandraràna ny harona plastika any Dominika ve izahay?

Tsy nisy namaly izany fanontaniany izany.

Olona vitsy no tsy resy lahatra tamin'ny fampisehoana fanajana ny tontolo iainana, milaza fa fampisehoana ara-politika fotsiny izany rehetra izany. Mpisera Facebook Roland Rogers Arnold nanohitra ny politikan'ny praiminisitra, nilaza [17] fa be resaka fotsiny:

Leading by example…how original. Food security is priority number one. Have you kept Monsanto and their glyphosate of the island? Salut!

Mitarika amin'ny ohatra … tena orizinaly. Ny fiarovana ara-tsakafo no laharam-pahamehana voalohany. Moa ve ianao nitazona an'i Monsanto sy ny glyphosate-ny ao amin'ny nosy? Miarahaba!

Ny Monsanto dia orinasa goavana momba ny fambolena simika mampiadihevitra ao Etazonia izay novidian'ny Bayer vao haingana, [18] izay misy ifandraisany amin'ny fahalotoan'ny tontolo iainana, ny aretina ary koa ny fahafatesana mihitsy aza ny vokatra, anisan'izany ny glyphosate, mpamono bozaka mahery, indrindra any amin'ny firenena an-dalam-pandrosoana [19] izay tsy dia henjana loatra ny lalàna mikasika izany vokatra mampidi-doza izany. Na izany aza, tsy nisy ny fanamafisana  [20]raha nampiasaina tao Dominika na tsia ny vokatra vokariny taorian'nyTafio-drivotra Tropikaly Erika taona 2015. [21]

Satria efa akaiky ny vanim-potoanan'ny rivo-doza Atantika 2018, ny fotoana no hilaza raha mahomby ny ezaka fanomanana ny rivo-doza sy ny fanarenana an'i Dominika hatramin'izao.