“Tsy hoe lasibatra ihany izahay, tsy hoe vitsy an'isa ihany izahay, vehivavy tompotany izahay”

Ny Tetikasa Reframed Stories dia mangataka amin'ny olona mba hamaly ireo lohahevitra manjaka amin'ny fitantaram-baovao miresaka ny vondrom-piarahamonina misy azy. Ireny tantara ireny dia eritreritry ny olona izay matetika isoloan'ny hafa tena ao amin'ny media. Noforonina ny zavon-teny amin'ny fampiasana ny sehatra Media Cloud, fitaovana fanadihadiana tahiry izay manadihady ny angona media amin'ny fotoana iray manokana, ahafahan'ny mpandray anjara mandinika sy mifanakalo hevitra ny santatry ny fijery amin'izay anehoana azy ireo ao amin'ny fampitam-baovao. Mitandrina tsara ny tetikasa mba tsy hanao fehinkevitra maimaika momba ny lahatahiry, fa io no fiaingana miteraka sehatra hifanakalozan-kevitra amin'izay azon-dry zareo atao hamolavolana ny fampitam-baovaon-dry zareo manokana amin'ny alàlan'ny media nomerika.

Mpitarika Wayuuu sady mpampita teny Marbel Ina Vanegas Jusayu. Ao anatin'ny ekipan'ny fifandraisana ao amin'ny Fifandaminana Tompotany Nasionaly ao Colombia (ONIC amin'ny fanafohezanteny espaniola) izy amin'izao fotoana izao. Ny manaraka etoana dia dika an-tsoratry ny lahatsary fanadihadian'i Marbel amin'ny zavontenin'ny voambolana, “Mujeres indígenas” (vehivavy tompotany).

Voambolana mibahan-toerana avy amin'ny lahatsoratra miisa 103 nivoaka tanelanelan'ny Janoary 2017 sy Avrily 2018 hita nanonona ny “mujeres indígenas” (vehivavy tompotany) tao anatin'ny angon-drakitra Media Cloud an'ireo sehatra famoaham-baovaon'i Colombia miteny espaniola. (jereo lehibe kokoa)

Con relación a lo que encontramos en esta nube de palabras y a lo que estamos trabajando de contenidos en cuanto a palabras relacionadas con mujeres indígenas, como mujer indígena creo que la representatividad de nosotros como pueblo y como toda una nación y a nivel también nacional, no nos sentimos identificados.

Yo no me siento identificada [con esta representación] porque no están los avances que se han hecho en el territorio colombiano.

No están los avances que se han hecho a nivel organizacional, lo que se ha hecho a nivel territorial, lo que se ha avanzando en los diferentes pueblos y comunidades indígenas como la población wayuu que están organizaciones como la Fuerza de mujeres wayuu que se ha ido avanzando en el tema [de participación de las mujeres], y se ha ido incidiendo en varios escenarios, tanto a nivel nacional como a nivel internacional.

Amin'ny maha-vehivavy tompotany ahy, mihevitra aho fa tsy mahatsapa ho voatondro marika amin'ny fomba anehoana anay [ao amin'ny zavonteny] amin'ny maha-vondrom-piarahamonina anay sy amin'ny maha-firenena anay.

Tsy mahatsapa ho voatondro marika aho [amin'io fanehoana itazanana anay io] satria tsy maneho ny fandrosoana vita tao Colombia ilay izy.

Tsy hita ny fandrosoana vita teo amin'ny dingana ara-pifandaminana sy eo amin'ny dingana araka ny zaratany, araka ny tontosan'ny vondrona sy fiarahamonina tompotany isankarazany, toy ny nataon'ny mponina wayuu, izay nahaforona fifandaminana toy ny “fuerza de mujeres wayuu” (Herin'ny Vehivavy Wayuu), izay niasa betsaka tamin'ny lohahevitra [firotsahan'ny vehivavy] ary nahita fiantraikany teo amin'ny sehatra isan-karazany, na eo amin'ny sehatry ny firenena na eo amin'ny sehatra iraisampirenena.

Con relación a la actividad que desarrollamos, creo que incluir palabras como derecho propio, educación, inclusión, el tema de niñez indígena que va relacionado al de mujeres indígenas, es algo que se debería tener en cuenta.

Creo que hay más que decir. No solo somos víctimas, no solo somos una población minoritaria, sino que somos mujeres indígenas, y somos cultura, somos tradición, somos autonomía en nuestros territorios, somos la preservación y la garantía de que conservemos a nuestra madre naturaleza.

Eo amin'ny asa izay ataonay, mihevitra aho fa tokony hihevitra ny fampidirana ny voambolana toy ny zon'ny tompotany, fanabeazana, fampidirana tsimanavaka, tanora tompotany izay mifandraika amin'ny lohahevitra vehivavy tompotany izahay.

Maro ny zavatra tokony holazaina momba anay. Tsy hoe lasibatra ihany izahay, tsy hoe vitsy an'isa ihany izahay, vehivavy tompotany izahay, kolontsaina izahay, fomban-drazana izahay, fizakana ara-tany izahay, izahay no mpiaro sy mpiatoka amin'ny fikolokoloana an'i Neny Natiora.

Voambolana inona avy no tokony voambolana idealy mahasolo tena ny vehivavy tompotany ao amin'ny famoaham-baovao?

  • Territorio
  • Cultura
  • Identidad
  • Autonomía
  • Derecho propio
  • Educación
  • Organización
  • Tradición
  • Juventud
  • Seguridad
  • Comunicación
  • Desarrollo
  • Reconocimiento
  • Familia
  • Zaratany
  • Kolontsaina
  • Mari-panondroana
  • Fizakantena
  • Zo hanana lalàna manokana
  • Fanabeazana
  • Fifandaminana
  • Fombandrazana
  • Tanora
  • Filaminana
  • Fifandraisana
  • Fampandrosoana
  • Fankatoavana
  • Fianakaviana

Izy ity dia ao anatin'ny andiany Rising Frames izay niarahana narafitra tamin'i Mónica Bonilla, izay nanomana sy nanamora ny atrikasa notontosaina tamin'ny 18 mey 2018 tao amin'ny Center of Internet and Society tao amin'ny Del Rosario University -ISUR- tao Bogotá, Colombia ary namory solontena avy amin'ny fikambanana sy vondrona samihafa ao amin'ny vondrom-piarahamonina tompotany Arhuaco sy Wayuu handray anjara amin'ny asam-pahaiza-mitantara nomerika.

Nanatrika tamin'ny fandikana an-tsoratra sy ny fandikan-teny, izay nahitsy hazava kokoa sy ho fohy kokoa i Mónica Bonilla.

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.