“Tsy voasolontena ireo tafavoaka velona, tahaka izany koa ireo niharam-boina tsy mivantana tamin'ny fandripaham-behivavy”

Ny Tetikasa Reframed Stories dia mangataka amin'ny olona mba hamaly ireo lohahevitra manjaka amin'ny fitantaram-baovao miresaka ny vondrom-piarahamonina misy azy. Ireny tantara ireny dia eritreritry ny olona izay matetika isoloan'ny hafa tena any amin'ny fampitam-baovao. Noforonina ny zavon-teny amin'ny fampiasana ny sehatra Media Cloud, fitaovana fanadihadiana tahiry izay manadihady ny angona media amin'ny fotoana iray manokana, ahafahan'ny mpandray anjara mandinika sy mifanakalo hevitra amin'ny savaranonandon'ny fijery amin'izay anehoana azy ireo ao amin'ny fampitam-baovao. Mitandrina tsara ny tetikasa mba tsy hanao fehinkevitra maimaika momba ny lahatahiry, fa io no fiaingana miteraka sehatra hifanakalozan-kevitra amin'izay azon-dry zareo atao hamolavolana ny fampitam-baovaon-dry zareo manokana amin'ny alàlan'ny media nomerika.

Mpikatroka i Darío Castro, izay nanampy tamin'ny fananganana ny Ivon-toerana ho an'ny Miralenta sy ny Zo (INIGED) ao amin'ny Oniversite Foibe ao Ekoadaoro. Ity manaraka ity dia dika antsoratra tamin'ny lahatsary fanadihadian'i Darío amin'ny zavon-tenin'ny voambolana “feminicidio” (fandripaham-behivavy).

Ireo teny manjaka tamin'ny lahatsoratra nivoaka teo anelanelan'ny Janoary 2017 sy Avrily 2018 manonona ny “feminicidio” (lahatsoratra 141) tao amin'ny angona Media Cloud 2 amin'ny seha-mpampitam-baovao miteny espaniola ao Ekoadaoro. (raha hijery sary lehibe kokoa)

Inona amin'ny zavon-teny no nahasarika ny sainao indrindra?

La palabra que escogí para hablar de nosotros fue feminicidio. Nos interesaba reconocer cómo somos representadas sólo como víctimas de la violencia, somos cuerpos asesinados simplemente y somos voces acalladas. Nos preocupa que en el análisis de la nube, siempre seamos de alguna forma objetos que han desaparecido o que se han muerto, y no corresponde con la realidad porque no nos matan solamente en el acto mismo del feminicidio.

Liana amin'ny fankatoavana ny fomba hisehoanay amin'ny maha niharam-boina tamin'ny herisetra izahay, vatana fotsiny izahay izay novonoina, ary feo nampanginina izahay. Sahiran-tsaina izahay fa tamin'ny fanadihadiana ny zavon-teny, matetika izahay lazaina fa nanjavona na maty. Tsy mifanaraka amin'ny zava-misy izany satria tsy namono anay fotsiny tamin'ny tena hetsika fandripahana vehivavy ry zareo.

Araka ny zavon-teny, ahoana no hisehoan'ny “fandripahana vehivavy” ao amin'ny media?

Me sorprende que los medios tengan muy claro que la violencia es la expresión
máxima del ámbito patriarcal machista, que se enuncia en términos legales lo que vivimos, pero también me sorprende lo que no está. Y no están los nombres de las de las víctimas, no está el señalamiento que existimos las sobrevivientes también en el proceso de los feminicidios. (Esto) nos asusta y nos lleva a pensar por qué en el feminicidio no está el principal actor, el responsable máximo de esto que es el estado como un agresor, que no vela ni cuida. Además, no permite que la resistencia, feminista o no, se dé en los espacios reales de la vida de las mujeres.

Gaga izahay fa mazava tanteraka ny fampahalam-baovao fa ny herisetra no fanehoana faratampony amin'ny fanjakazakan-dehilahy eo amin'ny [fiarahamonina] ary nolazaina tamin'ny voambolana ara-pitsarana izay zavatra iainanay, saingy nahagaga ahy ihany koa [tsy niseho tamin'ny zavon-teny]: ny anaran'ireo niharam-boina, ny filazana fa misy ireo tafavoaka velona, ary tsy hita tao amin'ny [zavon-teny] ihany koa ny [fizotran'ny] ny fandripaham-behivavy, ary mampanahy anay izany. Mitarika anay hihevitra fa tsy voasolo tena ny mpiantsehatra voalohany sy ny tena tompon'andraikitra. Tsy aseho ao amin'ny fiainan'ny vehivavy ny fifaharan'ny feminista eo amin'ny sehatry ny tena fiainana.

Ahoana no tokony hisehoan'ny famonoana vehivavy ao amin'ny haino aman-jery?

Nosotras creíamos que debían estar posicionados exactamente quiénes son los co-responsables del asesinato de las mujeres, y evidenciamos que entre lo que nosotras creíamos que debe haber y lo que los medios posicionan hay una distancia enorme porque no se señalan quiénes son los culpables, no está el estado, no están con nombres claros las personas que conviven con nosotras y que son las que deciden hacer el acto del feminicidio. Y sentimos que tampoco estamos ahí representadas como las sobrevivientes de eso, ni las víctimas indirectas de un feminicidio. Los medios sólo nos ven como costales de carne, como sangre y como personas víctimas de una violencia ante la cuál no ofrecemos ninguna resistencia.

Mihevitra izahay fa ny fiarahana mandray andraikitra manoloana ny famonoana vehivavy dia tokony haseho, ary mihevitra izahay fa misy ny halavirana lehibe satria tsy milaza izay meloka tamin'ny [famonoana vehivavy] ny [fampahalalam-baovao]. Tsy hita ny fanjakana sy ny tena anaran'ireo izay monina miaraka aminay ary nanapa-kevitra hanatontosa famonoana vehivavy. Mahatsapa ihany koa izahay fa tsy voasolo tena ireo niharam-boina, sy ireo niharam-boina ankolaka tamin'ny famonoana vehivavy. Ny hitan'ny ny fampahalalam-baovao aminay fotsiny dia fonon'ny nofo, rà, sy amin'ny maha-niharam-boina tamin'ny herisetra izay tsy manome fifaharana hanohitra ny famonoana vehivavy.

Ao anatin'ny andiany Rising Frames narafitra tamin'ny fiarahamiasa akaiky tamin'ny fikambanana El Churo ao Quito, Ekoadaoro ity. Nikarakara atrikasa natao tamin'ny 21 Avrily 2018 izy ireo izay nampitambatra ireo solontena avy amin'ny fikambanana sy vondrona samihafa mba hanadihady ny fomba isehoan-dry zareo na ny lohahevitra tandrovin-dry zareo ao amin'ny angona media Ekoadaoreana ary hamorona tantara ho setrin'izany fisehoana izany. 

Mónica Bonilla sy Belén Febres-Cordero no niara-nanatontosa ny fanamarinana ny fandikan-teny, izay nasiam-panovana mba hazava kokoa sy ho fohy kokoa.

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.