- Global Voices teny Malagasy - https://mg.globalvoices.org -

Bahrain, Omàna: Ny Fiainan'ireo Mpiasa Mpila Ravinahitra

Sokajy: Afrika Avaratra sy Afovoany Atsinanana, Bahrain, Bangladesh, India, Oman, Mediam-bahoaka, Sendikà, Zon'olombelona

(Fanamarihana: lahatsoratra nivoaka tamin'ny Jolay 2009)

Ireo mpiasa mpila ravinahitra, ny ankamaroany avy any Azia Atsimo, no mandrafitra ny ampahany betsaka amin'ny vahoaka [1]any amin'ireo firenena ao amin'ny Gôlfa. Ato anatin'ity lahatsoratra ity no andrenesantsika ny fiainan'ireo olona roa izay tonga hiasa tany amin'ny Gôlfa.

Mohammad Iqbal dia Indoneziana mipetraka ao Bahrain. Tantarainy amintsika ny tantaran'ny mpiasa iray nifanena [2]taminy :

Tsy ela akory izay dia tafahaona taminà Bangali [Bangladeshi] iray aho, izay miasa an-tselika aminà hotely iray ho toy ny mpanadio trano. Raha ny marina dia misahana ireo Toerana natao ho an'ny Daholobe izy, iray amin'ireo mpikarakara ny toerana rehetra natao ho an'ny daholobe ao amin'ilay hotely, manadio ny fitaratry ny varavarankely, na mpamafa ny gorodon'ny lalantsara. Tsy miandraikitra ny trano fipetrahan'ny vahiny izy. Tsy mandamina efitrano. Inona no tsy rariny? Nandany teo amin'ny BD1,500 (3980 USD) teo izy mba hahazoana fahazoandàlana hiasa ao Bahrain. Nomena roa taona izy. Mandray BD10 (26 USD) isanandro, izany hoe mahazo BD240 (636 USD) isambolana. Tsara karama ihany ve izany? Andraso..! Mila mandoa ny hofan'ny toerana ipetrahany, ny rano, ny herinaratra, ny sakafo ary mazava ho azy mandefa vola any an-tanàna.

Ndao hokajiantsika. Ho an'ny trano, mandany ataontsika hoe eo amin'ny BD50 (132 USD) isambolana eo izy amin'ilay trano ifampizaràny. Avy eo ny rano sy jiro mitentina BD10 (26 USD) fanampiny, ary avy eo ny sakafo BD40 (106 USD) isambolana. Aoka tsy ho adino, satria manana tompomenakely na olona mpandamina ny hananany asa izy, isan'izany ny fametrahana azy any amin'ny toerana isankarazany any, tsy maintsy mandoa, raha kely indrindra, BD25 (66 USD) ho an'io olona io izy. Araka izany, ny vola mivoaka ao an-tokantrano fotsiny dia efa mety hitentina BD115 (305 USD) isambolana. Ao anatin'ny taona iray (12 volana), afaka manangona BD1,380 (3660 USD) izy. Tsy mbola ampy io masom-bola io handoavana ny “visa” – fahazoandàlana na ny “saram-pidirana”, izay  BD1,500 (3980 USD). Tsy ananako hevitra na ara-dalàna na tsia io tarehimarika io, saingy ny zavatra iray tena tsy takatro dia ao anatin'ny roa taona, BD1,260 (3340 USD) monja no tahiry afa-karatsaka voaangony. Fehiny, mandany 1,500 (3980 USD) izy ary manao sorona ny taona roa niasàny mafy mba hànanany BD1,260 (3340 USD) monja. Raha hanitatra ny fahazoandàlany hiasa mandritry ny roa taona fanampiny, tsy maintsy mampiasa BD1,000 (2652 USD) indray izy. Midika io fa ao anatin'ny roa taona, BD260 (690 USD) afa-karatsaka no hany mba voaangony ary mbola tsy haiko izay fomba andoavany ny tapakilam-piaramanidina. Tena tsy takatro mihitsy satria dia tsy rariny fotsiny izao!

Francine Burlett, Frantsay mpanoratra monina ao Bahrain, dia nitafa taminà ramatoa Indiana iray antsoina hoe Yasmina, teny ambony sidina avy ao Muscat [3] ho any Bahrain tamin'ny May 2009 teo. Ity ny tantaran'i [4] Yasmina :

“Pas facile, la vie à Chennai (Inde), chez moi, tu sais. J'ai deux filles au Collège. Un jour, elles seront docteur. Mais d'abord il faut payer, payer et payer encore. […] Tu sais, je viens de vivre presque 2 mois à Salalah, à Oman. J'ai laissé mon travail là-bas hier. J'étais dans une famille Omanaise. Madame avait 10 enfants – 8 filles et 2 garçons- et fin mai elle va accoucher du 11e bébé. Tu te rends compte? 11 enfants… C'est beau ça. Mais je ne serai pas là pour voir si c'est un garçon ou une fille. Je dois partir. C'est dur de la laisser seule, sans aide, si prêt de son accouchement mais je ne peux pas rester.

Tsy mora, ny fiainako ao Chennai [5] (India), azonao. Manana zanaka vavy roa mianatra amin'ny Kolejy aho. Indray andro any, ho dokotera izy ireo. Fa mialoha izany, tsy maintsy mandoa, mandoa ary mandoa hatrany. […] Fantatraooo, vao avy nandany volana roa tany Salalah, any Omàna aho. Najanoko ny asako tany omaly. Nipetraka taminà fianakaviana Omani iray aho. Niteraka folo ilay ramatoa – valo vavy ary roalahy – ary amin'ny faran'ny May dia hiteraka ny zaza faha-iraika ambinifolo izy. Azonao ve izany e? Zaza iraika ambinifolo… Mahafinaritra izany….Saingy tsy ho eo intsony aho hahita hoe lahy sa vavy ilay zaza. Tsy maintsy mandeha aho. Sarotra ny hamela irery azy, tsy misy mpanampy eo akaiky eo rehefa hiteraka an-janany, saingy tsy afaka mijanona aho.

Tous les soirs, son mari venait dans ma chambre. Tous les soirs, je lui disais: “Je suis ton employée, pas ton épouse. Retourne chez toi, ta femme a besoin de toi. Retourne dans ton lit. Tu n'as pas le droit de me faire ça. Laisse-moi me reposer, je suis fatiguée…”. Tu imagines? Dix enfants, le ménage, la cuisine, la lessive avec chaque jour des tonnes de dishdashas et de abbayas à repasser, les draps, les couches en tissus, les serviettes… Mais moi, ça m'est égal de travailler. Je ne sais pas faire autre chose. Je suis courageuse. Je n'ai pas peur des lourdes tâches. Mais la nuit, il n'avait pas le droit de me faire ça. Me toucher, m'ennuyer. Je n'ai pas réussi à l'arrêter. Pas assez forte… J'ai du me me décider à faire quelque chose. Vite.

Isankariva, mitady hiditra ao an'efitranoko ny vadiny. Isankariva aho niteny taminy fa, “Mpiasanao aho fa tsy vadinao. Ndeha miverina any am-pandrianao any. Tsy manana zo hanao izany amiko ianao. Avelao aho hiala sasatra. Reraka aho…” Mba azonao an-tsaina ve? Zaza folo, ny asa an-trano, ny fahandroana hanina, ny fanasàna dishdashas [6] sy abayas [7]  aman-taonina isanandro, ny lambam-pandriana, ny taty vita lamba, ny lamba famaohana…Nefa fantatraoo, tsy raharahaiko izay asa, tsy mahay manao zavatra hafa aho. Feno fahavononana aho. Tsy atahorako izay asa mafy any. Fa rehefa alina, tsy ananany ny zo hanao izany amiko. Mikitikitika ahy, manorisory ahy. Tsy nahavita nanakana azy aho. Tsy nanana tanjaka loatra..Tsy maintsy nandray fanapahankevitra hanao zavatra aho. Haingana..

Tu vois, les employés de maison comme moi qui viennent d'Inde, du Sri-Lanka, de Somalie ou des Philippines, ils ont deux mois d'essai et après, ils ne peuvent plus annuler leur contrat, revenir en arrière. Nos passeports sont entre les mains de nos employeurs et s'ils ne veulent pas nous laisser partir, on ne peut rien faire. Tu dois honorer ton contrat de 2 ans avant de pouvoir retourner chez toi. C'est la loi. Moi, je leur ai dit que je voulais partir avant la fin de la période d'essai, que c'était mon droit. Malgré cela, monsieur ne voulait pas.

Hitanaooo, ireo mpiasa an-trano toa ahy avy any India, Sri Lanka, Somalia, Filipina, fahazoandàlana roa taona no azon'izy ireny, ary aorian'izay dia tsy afaka manafoana ny fifanarahana asa nataony ry zareo, hiverin-dàlana. Giazan'ireo mpampiasa anay ny pasipaoronay, ary rehefa tsy tiany handeha izahay, tsy misy na inona na inona azonay atao. Mila manaja ny fifanarahana asa roa taona nataonao ianao alohan'ny ahafahanao miverina mody. Izay no lalàna. Efa niteny tamin'izy ireo aho fa te-hiverina hody alohan'ny fahataperan'ilay fepotoana, zoko izany. Na teo aza izay, tsy nanaiky ny hanaovako izany ny vadiny.

Alors, j'ai attaqué une grève de la faim. Pendant 5 jours, je ne suis pas sortie de ma chambre, je n'ai pas mangé, pas bu, je ne me suis pas lavée. Ils ont appelé le médecin. Et c'est lui qui a appelé la Police. Voilà. Ils m'ont accompagné jusqu'à l'aéroport. Monsieur a dû payer mon billet d'avion jusqu'à chez moi, me rendre mon passeport. C'est la loi. Mais Monsieur a été méchant jusqu'au bout, tu sais. Moi, je ne sais pas lire. Sur mon billet d'avion, je ne pouvais pas savoir ce qu'il y avait marqué. C'est ici, à l'embarquement, que l'hôtesse de Gulfair m'a dit que je partais pour Ramanathapuram, et non pas Chennai, ma ville. Tu peux le croire, ça? J'ai refusé d'embarquer. Pour aller où? Dans une ville que je ne connais pas, sans argent, sans personne, à 600km de chez moi?… Heureusement, la Police a payé le billet de Ramanathapuram à Chennai. Monsieur devra leur rembourser. Ils ont été corrects, ces policiers, tu sais. C'était quand même 60 Rials (120€) de supplément… un mois de mon salaire!

Noho izany dia niditra taminà fitokonana tsy hisakafo aho. Nandritry ny andro dimy, tsy niala ny efitranoko aho. Tsy nihinana na nisotro, tsy nisasa. Niantso mpitsabo ry zareo, ary io no niantso ny polisy. Teo! Tonga dia naterin-dry zareo teny amin'ny seranam-piaramanidina aho. Ilay rangahy no tsy maintsy nanefa ny saran'ny tapakilan'ny fiaramanidina hodiako, ary namerina tamiko ny pasipaoroko, izay no lalàna. Saingy ratsy hatramin'ny farany ilay rangahy mandra-pahitako ny farany, azonaoo. Tsy haiko ny namaky. Tsy takatro izay voasoratra teo amin'ny tapakilam-piaramanidina. Fa rehefa hiakatra, vao niteny tamiko ny mpikarakara mpandeha tao amin'ny Gulf Air fa zotra ho an'ny Ramanathapuram  [8]io,  fa tsy Chennai, tanàna niaviako. Mba afaka hino izany ve ianao? Nandà tsy nety niakatra aho. Handeha ho aiza? Ho any aminà tanàna tsy haiko akory, tsy misy vola, tsy misy na iza na iza, 600 km miala amin'ny misy ahy? Soa ihany, naloan'ny polisy ny tapakila avy any Ramanathapuram mankany Chennai. Tsy maintsy hamerina ny volan'izy ireo ilay rangahy. Tena nanao ny mety ry zareo, azonaoo. 60 Rials (155 USD) amboniny…karama iray volana ho ahy!

Je suis déjà restée 5 ans à Dubaï où j'ai fait un “jump” (Faire un “Jumping”: partir de chez son employeur, en lui laissant le passeport, pour accepter une place plus lucrative ailleurs mais en tant qu'illégal). J'ai travaillé 2 ans en Arabie Saudite, 2 ans à Oman dans le passé. Je parle arabe couramment. Si tu as besoin de quelqu'un, n'hésite pas à m'appeler à Chennai. Je viendrai. Je t'aime bien. Mais pas tout de suite. Je veux d'abord voir mes filles et un peu me reposer… “

Efa nipetraka taona 5  tao Dubai, toerana nanaovako “tsambikina” (mitsambikina: mandao ny mpampiasa azy ka mamela ny pasipaorony any, ary mandeha miasa any an-toerana hafa be karama kokoa saingy amin'ny fomba tsy ara-dalàna). Fahiny, niasa taona roa tao Arabia Saodita aho, taona roa tao Omàna. Tsy miambakavaka aho miteny Arabo. Raha mila olona ianao, aza misalasala miantso ahy any Chennai. Ho avy aho. Tena tiako ianao. Saingy tsy izao dieny izao. Mbola mba te-hahita ireo zanako vavy aho aloha sady maka aina kely…”