Eduardo Galeano (1940-2015) Mpanoratra Ny Tantaram-piainan'i Amerika Latina

Eduardo Galeano. Foto: Rafael H Barroso bajo licencia Creative Commons.

Eduardo Galeano. Sary: Rafael H Barroso, nampiasàna lisansa Creative Commons.

Ny 15 Aprily teo, ny Efitranon'ireo Pas very, ao amin'ny lapan'ny antenimiera mpanao lalàna ao Montevideo, toerana ampirantiana ny vata mangatsiakan'ireo olona malaza, no toerana nanaovana veloma  farany an'i Eduardo Galeano. Ny 13 Aprily 2015, teo amin'ny faha-74 taonany no nodimandry ilay mpanoratra ny Las venas abiertas de América Latina (ireo lalàn-drà misokatr'i Amerika Latina) sy ilay telo fa iray “Memorias del fuego” (fahatsiarovan'ny afo).

Ity olona sangan'ny hery ankavia latino-amerikàna tamin'ny andian-taona 70 ity dia nahazo ihany koa, nandritra io fotoana io, ny fanaovam-beloma avy amin'ireo tambajotra sosialy, izay nihazakazaka nampivoitra ireo lova navelan'ilay mpanoratra, tamin'ny fampiasàna ny tenifototra #Galeano sy #GaleanoPorSiempre (Galeano mandrakizay)

Nozarain'ilay mpampianatra sady mpanao gazety, Liliam, ny tantara kely etsy ambany, nalaina tamin'ny asan'i Galeano, Los abrazos rotos (ireo fihina torotoro) #AbrazosDeGaleano (fihin'i Galeano) #CelebraciónDeLaAmistad (fanandratana ny finamànana), .

“En los suburbios de La Habana, llaman al amigo mi tierra o mi sangre. En Caracas, el amigo es mi pana o mi llave; pana por panadería, la fuente del buen pan para las hambres del alma; y llave por…
-Llave por llave, me dice Mario Benedetti.
Y me cuenta que cuando vivía en Buenos Aires, en los tiempos del terror, él llevaba cinco llaves ajenas en su llavero: cinco llaves, de cinco casas, de cinco amigos: las llaves que lo salvaron.”

Namana no fiantso azy any amin'ny manodidina an'i “la Havane” : ny taniko na ny ràko. Ao Caracas ry namako dia, na ny mofoko, na ny fanalahidiko : ny mofo ho an'ny fanaova-mofo, loharanon'ny mofo tsara ho an'ireo hetahetan'ny fanahy ; ary ny fanalahidy ho an'ny …
– ny fanalahidy ho an'ny fanalahidy, hoy Mario Benedetti.
Avy eo tantarainy amiko ny fiainany fony izy nonina tany Buenos Aires, nandritry ny fotoanan'ny horohoro, fanalahidin'olona hafa dimy no tany aminy mandrakariva, fanalahidy dimy ho an'ny trano dimin'ireo namana dimy : ireo fanalahidy nanavotra azy”.

Noho ny fanonganam-panjakana iray dia voatery nandositra ny fireneny ilay mpanoratra ary nialokaloka tany Arzantina tamin'ny 1973, ary noraràn'ireo mpanao didy jadona tamin'izany fotoana izany ilay asa sorany malaza “Las venas”. Ankoatra ireo bokiny, namela lova ho an'ny mozika ihany koa i Galeano, miparitaka aminà lohahevitra samihafa izay namelàny tonony, lohateny na feony. Ny tranonkala Verne dia mampiseho tahirim-peo misy ny sasantsasany amin'ireo hira misy ifandraisany amin'ilay mpanoratra, na ny fandraisany anjara farany indrindra niaraka tamin'ilay tarika portorikàna malaza Calle 13.

Na dia nilaza aza i Galeano, izy tenany, fa tsy ho afaka hamerina mamaky azy, ny Las venas abiertas de América Latina no bokiny be mpahafantatra indrindra sy tena taridàlana ho an'ilay tanibe. Marobe izy ireo no mahatsiaro ny nanoloran'ny filoha Venezoeliana Hugo Chávez dika iray tamin'ny boky “ireo lalàn-drà…” ho an'ny filoha Barack Obama nandritra ilay fihanonamben'i amerika tamin'ny 2009 ; ary ilay boky izay tao anatin'ny ora vitsy monja dia tafiditra tamin'ny Top 10, laharan'ireo boky 60.000 be mpividy indrindra manerana ny tany.

“Ni Obama ni Chávez entenderían el texto –afirmó Galeano en la Segunda Bienal del Libro en Brasilia, en abril del año pasado–. El (Chávez) se lo entregó a Obama con la mejor intención del mundo, pero le regaló a Obama un libro en un idioma que él no conoce. Entonces, fue un gesto generoso, pero un poco cruel.”

Samy tsy nisy nahatakatra io lahatsoratra io, na i Obama, na i Chávez, hoy i Galeano nanamafy nandritry ny fetibe fanao indroa isantaona ho an'ny boky natao tany Brasilia tamin'ny Avrily 2014,”  Izay fikasàna tsara indrindra no nentin'i Chávez nanolorana azy io ho an'i Obama, saingy tamin'ny fiteny izay tsy fantany no nanolorany azy…fihetsika maneho hoe malala-tànana saingy somary lozabe ihany”.

Tao amin'io tanàna io ihany, tamin'ny hatairan'ireo mpanao gazety marobe nihaino azy, nampiany hoe mety tsy hahavita mamerina mamaky io boky isan'ny manamarika io intsony izy, toy ilay nosoratany tao anatin'ny gazety Page 12. “Mety tsy ho fantatro intsony ny aminy, ho ahy dia faran'izay tena manelingelina io lahatsoratra tsotra an'ny hery ankavia nentim-paharazana io. Mety tsy ho zakan'ny tenako intsony, mety hitondra ahy any amin'ny hopitaly.”

Momba io fanambaràna io izay somary miteraka resabe, dia mitondra ity fanazavàna manaraka ity i  Mansueti Alberto :

Tandremo ! Mahatsapa ho tsy mahazo aina Ingahy Galeano manoloana ny bika, ny fomba fanoratra, ny resaka mavesatra, fa tsy toy izany manoloana ny fototra sy  votoaty ara-potokevitry ny zavatra nosoratany.

A través del Marco manazava ny niandohan'ilay asa soratra :

Lo cierto es que detrás del libro, hay un trabajo de 4 años hecho por el autor en donde recopila información acerca de los saqueos a los que fue sometido el continente americano por sus conquistadores. Un libro que fue publicado en los setentas, pero que aún tiene vigencia en nuestros tiempos y que de una manera dura pero muy objetiva, explica la herencia actual y el lastre que arrastran los pueblos que en su momento fueron colonizados.

Ny zavatra mazava dia, misy asa naharitra taona efatra nataon'ilay mpanoratra ao ambadik'io boky io, mba hanangonany ireo vaovao/torohay momba ny fandrobàna nataon'ireo nambabo azy tamin'ny tanibe amerikàna. Boky iray natonta tany amin'ny andian-taona 70 tany izy io, saingy mbola misy akony mandrakariva hatramin'izao ary amin'ny fomba henjana saingy tsy mitanila no anazavany ny lova sy ny zioga lanjain'ireo vahoaka ireo, izay nisy fotoana nanjanahana azy.

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.