- Global Voices teny Malagasy - https://mg.globalvoices.org -

Asehon'ireto Sary Ireto Ny Tolon'ireo Vazimba Teratany Manohitra Ny Fanararaotana Ao Filipina

Sokajy: Azia Atsinanana, Filipina, Ady & Fifandirana, Fampandrosoana, Fanoherana, Foko sy Fiaviana, Mediam-bahoaka, Mpitsoa-ponenana, Politika, Tanora, Teratany, Toekarena sy Fandraharahàna, Tontolo_iainana, Vehivavy sy Miralenta
'Land Grab'. Federico Boyd Sulapas Dominguez uploaded this painting in time for the Asia-Pacific Economic Cooperation Summit which will be held in the Philippines.  Reposted with permission [1]

“Fakàna ny Tany”. Federico Boyd Sulapas Dominguez no nampiakatra ity sary hosodoko ity ara-potoana ho an'ny Fihaonamben'ny Fiarahamiasa Ara-toekaren'i Azia sy Pasifika izay hatao ao Filipina. Naverina navoaka rehefa nahazoana alàlana

Tato anatin'ny 40 taona, nanao sary hosodoko ny ezak'ireo vazimba teratany hanoherana ny fitrandrahana harena ankibon'ny tany [2] mitondra faharavàna, ny hetraketraky ny fampandrosoana ary ny famenoana miaramila ny tanàna ilay Filipiana artista, Federico Boyd Sulapas Dominguez. Ny tanjony: hanazava amin'ny rehetra ny toedraharaha iainan'ireo foko ao Filipina sy ny fanentanan-dry zareo hiarovana ny tany navelan'ny razany.

Manana vazimba teratany maherin'ny 14 tapitrisa i Filipina, miparitaka [3]anaty foko 110 samihafa fiteny. Kanefa, ny hany lovan'ireny foko ireny dia horohoron'ny fanitàrana tanàndehibe, ny fampiroboroboana ny varotra, ary ny fanimbàna ny tanin'izy ireo amin'ireo hetsika nankatoavin'ny fanjakàna, toy ny fanaovana fambolena indostrialy, ny fanapahana àla ary ny fitrandrahana harena ankibon'ny tany.

Ao amin'ny nosy Mindanao, any amin'ny ilany atsimon'ny firenena, ny teny iraisana ilazana ireo foko dia ny ‘lumad’. Vondrona lumad isankarzany izay manohitra ny fidiran'ireo orinasa mpitrandraka harena ankibon'ny tany ao amin'ny vondrom-piarahamonin-dry zareo no resaky ny fampahalalam-baovao [4] nandritry ny Septambra sy Oktobra 2015, taorian'ny nanafihan'ireo vondrona milisy azy ireo. Efa ho 700 ireo mpikambana amin'ny lumad no nanangana toby [5] tao  Manila, renivohitry ny firenena, hitaky ny fanesorana ireny andiany ireny hiala any amin'ny taniny.

Hita taratra amin'ny maro amin'ireo asa kanton'i Federico ny fitarainan'ireo lumad. Nampakatra dikasary tranainy avy amin'ireo nataony ihany koa izy tao amin'ny Facebook, izay heveriny fa mbola mifanaraka tsara noho ireo fanafihana manjo ireo vondrom-piarahamonina lumad sy ny fandrobàna tsy mitsahatra ny harena voajanahary any amin'ireo tany navelan'ny razan'ireo foko ireo. Ny sasany amin'ireo hosodoko dia naparitaka be tao amin'ny media sosialy, fanapariahana nataon'ireo mpikatroka mafàna fo, manampahaizana, ary mpiaro ny lova, izay mikatsaka ny fanohanan'ny daholobe ny zon'ireo lumad hànana ny fanapahankeviny.

Federico, izay Mandaya (vazimba teratany avy any atsinanan'i Mindanao), dia mandrisika ireo tanora mpanao taokanto mba hampitombo ny fahalalàny ny kolontsain'i Filipina, amin'ny alàlan'ny fidirana amin'ireo vondrom-piarahamonin'ny foko.

Ireto ambany ireto ny sasany amin'ireo hosodokon'i Federico:

"Talabok" is a Lumad Matigsalog term for social gathering or market day. Artwork by Federico Boyd Sulapas Dominguez reposted with permission [6]

“Talabok” dia teny Lumad Matigsalog entina milaza ny famoriambahoaka na andro tsena. Taokanton'i Federico Boyd Sulapas Dominguez. Naverina navoaka rehefa nahazoana alàlana.

This artwork by Federico Boyd Sulapas Dominguez depicts the impact of militarization in the hinterlands. Reposted with permission [7]

Ity taokanton'i Federico Boyd Sulapas Dominguez ity dia maneho ny fiantraikan'ny fametrahana miaramila any amin'ireo tany lavitra andriana. Naverina navoaka rehefa nahazoana alàlana

Aside from exposing the negative impact of militarization, the painting also shows how government laws unfairly discriminate against the Philippines' ethnic communities. Painting by Federico Boyd Sulapas Dominguez, reposted with permission [8]

Ankoatry ny fanehoana ny vokadratsin'ny fametrahana miaramila, dia asehon'ny sary koa ny fomba tsy an-drariny fanavakavahan'ny lalàna napetraky ny governemanta an'ireo vondrom-piarahamonin'ny foko ao Filipina. Hosodokon'i Federico Boyd Sulapas Dominguez. Naverina navoaka rehefa nahazoana alàlana

"Lupa ay Buhay" means "Land is Life". "Kapayapaan" means Peace. The text at the borders of the painting reads: Respect the rights of indigenous peoples and their right to self-determination. Painting by  Federico Boyd Sulapas Dominguez, reposted with permission. [9]

“Lupa ay Buhay” midika hoe “Aina ny Tany”. “Kapayapaan” midika hoe Fandriampahalemana. Ireo soratra amin'ny sisiny eo amin'ilay hosodoko dia mivaky hoe : Hajao ny zon'ireo vazimba teratany sy ny zon'izy ireo hanana ny heviny. Hosodokon'i Federico Boyd Sulapas Dominguez. Naverina navoaka rehefa nahazoana alàlana.

'Tagaynop' is a lumad Mandaya term for nightmare. Artwork by  Federico Boyd Sulapas Dominguez, reposted with permission [10]

“Tagaynop” dia teny lumad Mandaya ilazana ny nofy ratsy. Taokanton'i Federico Boyd Sulapas Dominguez. Naverina navoaka rehefa nahazoana alàlana

'Yalingkawas' is a lumad Mandaya term for freedom or freed. Artwork by  Federico Boyd Sulapas Dominguez, reposted with permission [11]

“Yalingkawas” dia teny lumad Mandaya ilazàna ny hoe fahafahana na hoe afaka. Taokanton'i Federico Boyd Sulapas Dominguez. Naverina navoaka rehefa nahazoana alàlana

'Mandayuman' is a lumad Mandaya term for where people live. A mini mural showing two major rituals of two different groups. Right part are the Lumad Mandaya (Balilig) and on the left are the Lumad Matigsalog (Panubad tubad). Artwork by  Federico Boyd Sulapas Dominguez, reposted with permission [12]

“Mandayuman” fiteny lumad Mandaya ilazàna ny toerana onenan'ny olona. Sary kely an-dridrina maneho karazana fomba roa fanaon'ny vondrona roa samihafa. Ny havanana dia ireo Lumad Mandaya (Balilig) ary ny havia dia ireo Lumad Matigsalog (Panubad tubad). Taokanton'i Federico Boyd Sulapas Dominguez. Naverina navoaka rehefa nahazoana alàlana