Tena Tratry Ny ‘Tsimokaretin'Ireo Vahiny Mpanao Heloka Bevava’ Ve i Arzantina? Sa Ireo Politisiana Mpankahala Vahiny Ihany?

Sergio Berni. Image from Security Ministery Flickr account under  CC BY-NC-ND 2.0.

Sergio Berni, Sekretera misahana ny Fiarovana ao Arzantina. Sary avy amin'ny kaonty Flickr an'ny Ministeran'ny Fiarovana, nampiasàna ny CC BY-NC-ND 2.0.

Miatrika fiampangàna amin'ny resaka fankahalàna vahiny ny pôlitisiana iray, noho ny fanehoankevitra nataony taminà heloka bevava nataon'ireo vahiny tao Arzantina, firenena izay tsy mitsaha-mitombo ny olan'ny tsy fandriampahalemana.

Lasa matetitetika ny fifanakalozan-dresaka momba ny tsy fandriampahalemana eny anivon'ny vahoaka, ny fampahalalam-baovao ary ny manampahefana, na dia mbola ambany aza ny taham-pahafatesana nateraky ny herisetra tao Arzantina ( vono olona 5.5 isaky ny mponina 100.000 ) raha mitaha amin'ireo mpifanolo-bodirindrina aminy ao amin'ny faritra, araka ny tatitra iray avy amin'ny Fandaharanasan'ny Firenena Mikambana ho an'ny Fampandrosoana (UNDP). Kanefa, sarotra ny handrefesana ny haben'ny olana hatramin'ny nampiatoan'ny Arzantina tamin'ny 2009 ny famoahany amin'ny fomba ofisialy ireo antontanisan'ny heloka bevava.

Lohahevitra iray iraisan'ireo fifanakalozan-dresaka marobe ny hevitra hoe vahiny no ampahany betsaka tamin'ireo nanao heloka bevava, izay nivadika ho adihevitra be mikasika ny fandroahana na tsia ireo mpifindra monina. 

Nandanjalanja ilay olana i Sergio Berni, Sekretera misahana ny Fiarovana, izay nahabe resaka rehefa nilaza izy tamin'ny Oktobra 2014, araka ny nampitàn'ny tranonkalam-baovao Infobae azy hoe:

Estamos infectados de delincuentes extranjeros

Tratry ny tsimokaretin'Ireo vahiny mpanao heloka bevava isika

Voatsenan'ny fiampangàna azy ho mankahàla vahiny ny fanamarihana avy aminy. Ireo tranonkala toy ny bilaogy Seminario de Teoría Constitucional y Filosofía Política (Seminera momba ny fotopisainana araka ny lalam-panorenana sy ny filôzôfia politika) mifantoka amin'ny zavatra ilaina atao mifanaraka amin'ny lalàna, raha ny bilaogy avy amin'i Lucas Raffa kosa nanao jery todika ireo olana miafina ao ambadiky ny heloka bevava :

El tema tiene unos puntos claves de los que no se habla:

  • Si el tema es que no los atrapás, el problema [eres tú] policía, no los extranjeros.
  • Si el tema es que los atrapás pero no van presos, el problema es tu ley y proceso, no los extranjeros.
  • Si el tema es que son ilegales, el problema es la protección de tu frontera.
  • Si el tema es que son reincidentes y siguen entrando al país a robar, el problema es que no cumplís con la ley migratoria.

Misy olana tsy resahana ao amin'io lohahevitra io:

  • raha toa ny olana ka hoe tsy tratranao ry zareo, ny olana dia (ianareo) polisy, fa tsy ny vahiny.
  • raha toa ny olana ka hoe tratranao ry zareo saingy tsy nalefa any am-ponja, ny olana dia ny lalàna sy ny dingana atrehana, fa tsy ny vahny.
  • raha toa ny olana ka hoe tsy manana antontan-taratasy ry zareo, ny olana dia ny fomba hiarovanareo ny sisintanin'ny firenena
  • raha toa ny olana ka hoe efa mpamerin-keloka ry zareo ary mahavita miverina eto amin'ny firenena mba hangalatra, ny olana dia tsy manaja ny lalànan'ny fifindrà-monina ianareo.

Ary avy amin'izany no namintinana hoe :

El problema es el Estado, no los extranjeros. Y este país, para el que no tenga memoria, al igual que Estados Unidos, se formó con extranjeros.

Ny fanjakàna no olana, fa tsy ny vahiny. Ary ity firenena ity dia ny vahiny no nandrafitra azy, toa an'i Etazonia, ho an'izay tsy mahatadidy, .

Nilaza ny bilaogy Peruanos en Argentina (Peroviana ao Arzantina) fa tsy vaovao ho an'ny governemanta ao Arzantina ny fanomezan-tsiny ny hafa ho tsy niraharaha ny andraikiny. Paraguay Ñane Retá, gazety iray ho an'ny vondrom-piarahamonin'ireo Paragoaiana ao Arzantna dia namoaka ireo antontanisan'ny heloka bevava mba hanatsofohana ny zava-marina sasany ao anatin'ilay adihevitra :

El año pasado, la Corte Suprema de Justicia presentó un relevamiento sobre homicidios dolosos en Capital Federal y en los departamentos judiciales de San Martín y La Plata, con datos referidos a 2010 y 2011. En cuanto a los victimarios, ese informe indicó que en Buenos Aires el 15% de los imputados es extranjero (paraguayos, 7% y peruanos, 3%). En La Plata, el 10%; en San Martín, el 4%.

Tamin'ny taona lasa, nanome valim-panadihadiana momba ny vono olona niniana natao ny Fitsarana Ambony tao andrenivohitr'i Arzantina sy ny departemantan'ny fitsarana tao San Martin sy La Plata, miaraka aminà angon-drakitra niresaka ny taona 2010 sy 2011. Raha ho an'ireo mpanao ratsy, lazain'ilay tatitra fa 15% tamin'ireo voampanga tao Buenos Aires  no vahiny (Paragoaiana 7%, Peroviana 3%).Tao La Plata, 10%; San Martín, 4%.

Mandritra izany fotna izany, ny Ivontoeram-Pirenena Ao Arzantina Miady Amin'ny Fanilikilihana, ny Fankahalàna Vahiny ary ny Fanavakavahana (INADI) dia niantso ireo mpiasam-panjakana mba hifidy amim-pahamalinana izay teny ho aloaky ny vavany rehefa hanome endrika ny tsy fandrampahalemana ao amin'ny firenena ry zareo:

Hay que ser cuidadosos al expresar públicamente desde el Estado hechos y situaciones tan complejas como son las que giran alrededor de la seguridad, porque mas allá de la intencionalidad con la que se manifiestan esos dichos, lo que termina sucediendo es que se legitiman discursos y prácticas racistas y xenófobas de sectores que, no casualmente, son los mismos que critican los avances en materia de Derechos Humanos desde 2003 hasta esta parte.

Tsy maintsy mitandrina tsara isika ao anatin'ny governemanta rehefa miresaka mikasika ny zava-misy na toe-draharaha saropady, toy ireo izay mahakasika ny resaka fandriampahalemana, satria mihoatra lavitra noho ny zavatra eritreretina any ambadik'ireny fanambaràna ireny, ny fiafaràn'ny zava-nitranga dia vao mainka izy ireny manome rariny ny fifanakalozan-dresaka momba ny fanavakavahana sy ny fankahalàna vahiny ary ireo fomba fanao any anatin'ireo sehatra, izay tsy hoe tongatonga ho azy fa dia mitovy amin'ireo izay nitsikera ny fivoaran'ny zon'olombelona nanomboka ny 2003 ka hatramin'izao.

Araka ny lazain'ny masoivohom-baovao Telam, niaro tena i Berni nanoloana ireo niampanga azy ho mpankahàla vahiny, tamin'ny filazàna fa tsy nanao tsoakevitra izy, fa fotsiny hanao ny asany tamin'ny “fitenenana tamin'ny mpiara-monina” ny zavatra mitranga.

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.