Repoblika Demokratika Kongo: Mitombo Ny Fanalan-jaza An-tsokosoko Ao Goma

[Nangonina tamin'ny alalan'ny mailaka sy resadresaka mivantana tamin'ny teny frantsay ny fijoroana vavolombelona amin'ity lahatsoratra ity, ary amin'ny teny frantsay avokoa ny rohy rehetra] 

Tranga mahazatra ao amin'ny faritany maro ao amin'ny Repoblika Demokratikan'i Kongo ny fanalan-jaza an-tsokosoko, indrindra ao Goma, Kivu Avaratra, vokatry ny fanalan-jaza izay miha-mitombo isan'andro isan'andro avokoa no anton'ny  ankamaroan'ny fahafatesana. Tao anatin'izay herinandro  vitsy izay, maro ireo zazarano hita faty manerana ny tanàna ao Goma, ao atsinanan'i D.R.C.

Tompon'andraiki-panjakana ao an-toerana Mapendo Victorine, nandefa mailaka fa sahiran-tsaina mafy izy manoloana izao toe-draharaha sokajiana ho toy ny “heloka azo saziana” izao:

Il y a une semaine dans le quartier Mikeno à Birere un de plus grands quartiers de la ville de Goma un fœtus de 5 mois a été retrouvé emballé dans un sachet dans une poubelle publique.  La mère ou jeune fille responsable de cet acte est  inconnue.

Herinandro lasa izay, zaza menavava  5 volana  anaty harona plastika no hita tao anaty fako tao Mikeno, faritra midadasika mifanolo-bodirindrina ao Goma. Tsy fantatra izay reny nahavita izao.

Mandrara ny fanalazan-jaza manerana ny firenena ny lalàna Kongoley, hiharan'ny sazy henjana avy hatrany ireo izay izay tratra manao izany fanalan-jaza tsy ara-dalàna izany. Mpisolovava iray Alain Lushule, miasa ao amin'ny fitsarana ao Goma, nanazava taminay fa sazy henjana an-tranomaizina 5 hatramin'ny 6 taona no azon'ireo izay tratra manala zaza, araka ny voalaza ao amin'ny fehezan-dalàna famaizana Kongoley (Boky II) andininy faha 165 sy 166 , ary sazy an-tranomaizina 5 hatramin'ny 15 taona kosa no azon'ireo izay mandray anjara amin'ny fanatontosana ny fanalan-jaza.

Health Centre in Goma, D.R.C., by Julien Harneis

Toera-pitsaboana ao Goma, D.R.C., sary avy amin'i Julien Harneis tao amin'ny Flickr CC-license-BY)

Mpanao gazety mpaka sary Alain Wandiwoji naneho ny ahiahiny tao amin'ny bilaoginy manoloana izao toe-draharaha mampatahotra ao Goma izao:

Depuis décembre dernier, 11 fœtus ont été ramassés dans des caniveaux, et trois bébés étranglés retrouvés dans des poubelles publiques de certains quartiers de Goma : “Trop c'est trop ! Laisse entendre un pasteur de la ville de Goma.

Nanomboka tamin'ny volana Desambra 2011, zazarano 11 no nofongarina tanaty tatatra kely ary zaza menavava 3 nosemporina kosa no hita tanaty fanariam-pako. Pasitera avy ao Goma nilaza hoe: “Tsy rariny tsy rariny!”

Tezitra mafy ilay renim-pianakaviana nahita ity zazarano ka hoy izy nilaza taminay:

La personne qui a commis cet acte doit être recherchée par la police et être punit sévèrement pour ce meurtre. Des enfants ont été les premiers à découvrir cet enfant alors qu’ils pensaient trouver un ballon. Entendant cette foule nombreuse du quartier autour de ce fœtus, il y a une forte tristesse mais personne ne veut comprendre et s’interroger sur le pourquoi de ces pratiques d’avortement qui prennent de plus en plus de l’ampleur. Tout le monde condamne cet acte.

Tokony hotadiavin'ny polisy ny olona nahavita izao heloka izao ary omena sazy henjana. Nihevitra ireo vondrona ankizy tonga nahita ny fatin'ireo zazarano fa balaonina ireo. Niteraka alahelo lehibe ny fahitana ireo zazarano ireo, kanefa tsy mba misy olona manontany ny amin'ny antony mahatonga ny fanalan-jaza miha-mahazo vahana hatrany. Manameloka izao toe-javatra izao avokoa ny tsirairay.

Fortuna Lufungula, mpiaro ny zon'olombelona ao Goma, nanazava toy izao tao amin'ny mailaka:

Les traditions africaines et congolaises sont fondées sur des principes selon lesquelles avorter est un meurtre. Nul n’est censé tué et personne n’est autorisé de mettre fin à une vie d’un fœtus même quand celui-ci est d’un jour. Si on l’élimine, c’est un meurtre et il doit être sanctionné.

Araka ny fahendrena nentim-paharazana Afrikanina sy Kongeley, sokajiana ho toy ny heloka bevava famonoan'olona ny fanalan-jaza. Tsy mahazo mamono olona, tsy misy olona afaka mamono na manala ny ain'ny zazarano, na dia niforona iray andro aza izy. Famonoana olona ny fanalan-jaza ary tokony hosaziana.

Azo lazaina ve fa heloka bevava ny fanalan-jaza ataon'ny ankamaroan'ireo vehivavy tanora ary indrindra koa ireo vehivavy manambady ao Goma na dia tsy fantatra aza ny antony, ny olana sy izay voka-dratsiny? Inona no antony lehibe mahatonga ireo tovovavy hanala-zaza?

Challenges of women in Goma by Passy Mubalama for Uhaki News

Vinavinan'ireo vehivavy ao Goma, avy amin'i Passy Mubalama, Uhaki News

Sarotiny dia sarotiny ireo ray aman-dreny

Maro ireo ray aman-dreny ao Goma no tsy manaiky mahita ny zanany vavy mitondra vohoka, eny fa na dia efa ampy taona aza izy ireo. Vao mahare ny ray aman-drenin'ireo tovovavy fa bevohoka ny zanany, dia voaraoka ao an-tokantrano avy hatrany izy ka tsy maintsy terena hitady na hamonjy ilay lehilahy nahabevohoka azy mba hanorina tokantrano.

Mwamini Bujiriri, renim-pianakaviana ao Goma, nandroaka ny zanany vavy 14-taona izay bevohoka, lehilahy mpiray tanàna aminy ihany no nahabevohoaka ny zanany, nandositra ny adidiny anefa ilay lehilahy. Bujiriri nanazava toy izao:

Je ne peux pas rester avec ma fille lorsqu’elle est enceinte car elle m’a ridiculisé elle doit aller rejoindre son mari responsable de sa grossesse. Nous ne pouvons pas rester deux femmes dans la même maison c’est impossible.

Tsy afaka hiara-hipetraka amin'ny zanako vavy aho raha mitondra vohoka izy, satria manala-baraka ahy izany ka tokony hamonjy ny rain-janany izy. Sarotra be izany hoe vehivavy [renim-pianakaviana] roa miara-mipetraka anaty tokatrano iray .

Maro ireo ray aman-dreny no tsy te handre ny teny hoe “fanalan-jaza” satria, araka ny filazan'izy ireo, famonoana olona ny fanalan-jaza.

A woman in Goma by @RachelBayoli

Vehivavy ao Goma by @RachelBayoli

Ny fandosiran’ andraikitra ataon'ny zatovolahy

Mitombo ny fandosirana andraikitra ataon'ireo zatovolahy, ary noho ny finoana, maro ireo zatovovavy no voatery manala zaza an-tsokosoko na tonga hatrany amin'ny famonoan-jaza mihitsy.

Tovovavy iray tsy nitonona anarana, nijoro vavolombelona taminay:

Lorsque je suis tombée enceinte, je n’ai pas eu le courage d’en parler à mes parents car ils devraient seulement me chasser de la maison et ou me tuer. J’ai décidé de me taire. En même temps, le garçon responsable de ma grossesse ne voulait pas croire que c'était lui le vrai responsable. Je me suis alors retrouvé entre deux mondes car je ne pouvais rien dire à mes parents et en même temps je n’avais nulle part où aller. C’est ainsi que j’ai décidé d’avorter, mais en même temps aussi je ne pouvais pas aller à l’hôpital car l’avortement n’est pas autorisé dans notre pays et donc les médecins ne pouvaient pas accepter de le faire. Je suis donc partie voir un médecin qui a fait la procédure dans la clandestinité loin de mon quartier.

Raha vao bevohoka aho, natahotra mafy hilaza izany amin'ny ray aman-dreniko satria tsy maintsy handroaka ahy ao an-trano izy ireo na mety hamono ahy mihitsy aza. Nanapa-kevitra ny hangina aho. Tao anatin'izany, tsy nanaiky mihitsy ilay lehilahy nahabevohoka ahy fa izy no rain-janako. Trotraka tanteraka aho ary tsy sahy nilaza na inona na inona tamin'ny ray aman-dreniko kanefa tsy hitako ihany koa izay ho aleha, noho izany, nanapa-kevitra ny hanala ilay zaza aho. Tsy afaka nankany amin'ny hopitaly aho satria voararan'ny lalàna ny fanalan-jaza aty amin'ny firenenay ary tsy manaiky hanao izany ihany koa ny dokotera ao. Voatery nanantona dokotera lavitry ny fonenako aho, izay afaka nanala ilay zaza an-tsokosoko.’

Tahaka ity tovovavy ity, marobe ihany koa ireo tovovavy hafa voatery manao fanalan-jaza an-tsokosoko, mety hitera-doza ho azy ireo anefa izany ary mety hanaraka hatramin'ny ainy koa

Maro ireo tranga mitovy izany izay notaterin'ny CONDE, toera-pitsaboana ao Karisimbi, toerana ao akaikin'i Goma. Hoy ilay mpitsabo ao amin'ity toera-pitsaboana ity nilaza taminay:

Au mois de Mars dernier, une jeune fille d’une vingtaine d’année est morte de suite d’un avortement qu’elle a provoqué elle est arrivé à l’hôpital dans un très mauvais état elle a provoqué la grossesse. On a tous fait pour l’aider mais elle a fini par mourir. Beaucoup des jeunes filles meurent simplement parce qu’elles ont tenté d’avorter clandestinement.

Tamin'ny volana Martsa lasa teo, tovovavy teo amin'ny roa-polo taona teo no namoy ny ainy noho ny fanalan-jaza. Efa niharatsy tanteraka ny fahasalamany tamin'izy tonga tato amin'ny hopitaly. Nataonay izay nety rehetra, saingy tsy tana intsony ny ainy. Marobe ireo tovovavy manala zaza an-tsokosoko no mamoy ny ainy.

Finoana sy ny fanalan-jaza

Maro kosa ireo tovovavy voaolan'ireo lehilahy izay matetika mitam-piadiana no tsy sahy manala zaza noho ny fahatahorana an'Andriamanitra. Mijaly mafy ireo tovovavy ireo, noho ny vohoka tsy niriana sy noho ny finiavan'izy ireo tsy hanohitra ny finoana ao anatiny.

Vehivavy ireo niharan'izany tranga izany no nitantara taminay momba ny fanohanana sy fikarakarana natao azy tao amin'ny Foibe Lydia. Ny ASLPC, (Action Sociale pour la Promotion des Laissés pour Compte) (Asa soa ho fanohanana ireo tsy manan-kaleha intsony) no nanorina ity foibe ity tao Goma, izay miandrakitra ireo izay niharan'ny herisetra ara-nofo, hoy izy nitantara taminay:

Quand j’ai été violée, c’était insupportable à vivre et très douloureux pour moi.  Malheureusement quelques mois après je me suis retrouvé enceinte. Je n'ai pas su quoi faire, je ne voulais même pas car c’est un péché. Mais comme je ne peux pas avorter, je garde quand même mon bébé. Même si quand je le vois je me rappelle de beaucoup des choses douloureuses.

Raha voaolana aho, mafy tamiko ny niaritra izany ary tena nijaly tanteraka aho. Indrisy anefa fa volana maro taty aoriana, bevohoka aho. Tsy fantatro izay atao. Tsy tiako ny hitaiza ilay zaza satria avy amin'ny fahotana. Raha hanala zaza koa aho mbola fahotana ihany koa izany, ka nanapa-kevitra ny hitazona ilay zaza aho.  Raha mahita azy aho dia tonga ato an-tsaiko avokoa ny fijaliana niaretako.

Ny Toe-draharaha araka ny fijerin'ny mpitsabo manam-pahaizana manokana 

Mpitsabo manam-pahaizana manokana momba ny fananahana ao amin'ny Toeram-pitsaboana ao Goma nanome ny soso-keviny:

La jeune fille devra mit pouvoir avoir le droit, dans le cas où elle se sent pas prête moralement et physiquement d’avoir un enfant de choisir d'avorter.

Tokony hanan-jo hisafidy na hanala zaza na tsia ny tovovavy, raha toa ka mbola tsy vonona ara-tsaina sy ara-batana izy hitaiza.

Raha ny firongatry ny toe-javatra no jerena, tokony hojeren'ny governemanta Kongoley ny hanovàna na hanovanana ny lalàna mifehy ny fanalan-jaza ankehitriny, hoy ilay mpitsabo manam-pahaizana manokana momba ny fananahana nanazava:

 Les victimes sont encore trop souvent sujets  à recourir aux avortements dans la clandestinité qui comporte  beaucoup des risques. Que le gouvernement autorise officiellement l’avortement afin que tous ces actes cessent  et que si on veut avorter,  qu’on le fasse sans aucune crainte dans des hôpitaux qui peuvent assurer une bonne prise en charge médicale. Il faut aussi  renforcer la sensibilisation des femmes et des jeunes filles sur l’utilisation des méthodes contraceptives, afin d’éviter les grossesses indésirables.

Matetika tokoa no miditra amin'ny fanalan-jaza an-tsokosoko ireo niharam-boina. Tokony hanome alalana ofisialy amin'ny fanalan-jaza malalaka ny governememanta mba hampiatoana izany tranga izany. Raha te hanala zaza ny tovovavy iray, tokony atao eny amin'ny toera-pitsaboana satria misy fanafody ao ary tsy misy atahorana. Tokony hamafisina ihany koa ny fanentanana amin'ny fampiasana ny fitaovana tsy mahabevoka (fanabeazana aizana) mba hisorohana ny vohoka tsy iriana.

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.