Frantsa : Sahotaka tao amin'ny vondromp-piarahamonina mpifindrafindra taorian'ireo onja-na herisetra niharo tifitra

Eo amin'ny politika Frantsay, matetika dia fotoana tsara ho amin'ireo fanovana maharary – ohatra hoe ny fisotroan-dronono – na fanapahana amin'ny fomba henjana ireo famatsiam-bola, ny fatoriatoriana entin'ny andro lohataona. Indrisy anefa, tsy mamela ireo olana ara-tsosialy mba hiataka kely ny lohataona . Tamin'ny 18 Jolay, nanakorontana ny tanàna manginan'i Saint Aignan ny rotaka, tao amin'ny lemak'i Loire ary namelona avy hatrany indray ireo hetsika amin'ny baiko aman-dalàna raha sady manazava ireo fomba fanao manavakavaka an'ireo vondrom-piarahamonina mpifindrafindra toerana – izay lazaina amin'ny teny Frantsay hoe “Gens du voyage” (Olona mpandehandeha).

Ampitan'ny renirano, avy amin'i Bolt-of-Blue mpampiasa flickr-nahazoana alalana CC

Nipoaka teo amin'ity tanàna ahitàna mponina  3400 ity ny rotaka, taorian'ny nahavoatifitra sy nahafaty an'i Luigi Duquenet, 22 taona  raha iny izy nitondra fiara nandalo tamin'ny toeram-pisavan'ny polisy iny. Nanao hetsika noho ny fahafatesany ireo mpikambana ao amin'ny vondrom-piarahamonin'ny mpifindrafindra tamin'ny alalan'ny fanafihana ny tobin'ny polisy eo an-toerana, ny fanapahana  hazo, ny fandrobana mpanao mofo iray, ary ny fandoroana fiara indraindray. Nangataka fihaonana tao amin'ny biraon'i Elysée ny Filoha Frantsay Nicolas Sarkozy mba hiresahana ny olan'ireo vondrom-piarahamonina mpifindrafindra any Frantsa sy ireo “olana ateraky ny fitondrantenan'izy ireo “. Namerina nilaza ny toerany mikasika “ny ady ataony amin'ireo tsy mpanara-dalàna ” indray i Sarkozy ary nilaza ihany koa fa horoahany ireo vahoaka mpifindrafindra mipetraka amin'ny toerana tsy ara-dalàna .

Fialàna bala ara-politika ?

Tsy dia neken'ny rehetra izany filazana na dia ny ao amin'ny mpiara-dia ara-politikan'ny Filoham-pirenena aza. Araky ny notaterin'ny gazety Le Monde [Fr], matahotra i Pierre Hérisson, Loholona avy amin'ny Antoko politika UMP ,  izay nanoratra  lahatsoratra iray mikasika ny olana tamin'ny 2008, fa mety hitondra “fanjavozavoana ” ny “tranga ratsy niseho tao Saint-Aignan.”  Zavatra amin'ny lalàna iraisana [droit commun] ny zava-niseho tao Saint-Aignan. Tsy olana mikasika ny vondrom-piarahamonina mpifindrafindra izy ity”, hoy izy , raha nampahatsiaro ireo vahoaka izy taty aoriana fa tsy tokony heverina ho mitovy amin'ny vondrom-piarahamonina mpifindrafindra mihitsy na amin'ny fomba ahoana na amin'ny fomba ahoana ny vondrom-piarahamonina ao Roma. Na dia nolazaina niaraka tao anaty fehezanten'i ‘i Nicolas Sarkozy aza izany, dia tsy mifampizara tantara mitovy na sata ara-dalàna mifehy akory ireo vondrom-piarahamonina roa ireo, ary tsy mifanerasera ihany koa izy roa ireo . Manazava i Stéphane Lévêque, talen'ny fikambanan'ny vondrom-piarahamonina  Fédération nationale des associations solidaires d'action avec les Tsiganes et les gens du voyage (Fnasat)[Fr]:

“Amin'ny lafiny iray, manana ny vahoaka ao Roma isika, izay mponina avy any ivelan'ny Firaisam-be Eoropeana [indrindra fa avy any Romania sy Bolgaria], ary amin'ny lafiny iray hafa, ny gens du voyage [olona mpandehandeha], izay tena vahoaka Frantsay tanteraka, ary mbola Frantsay ela kokoa noho ireo Bretons sy Savoyards”.

Nahazo fanohanana ny hatezeran'ireo mpitoraka blaogy, eny fa na dia avy amin'ireo  haino aman-jery antonontonony mpivaro-baovao aza . Nanamafy izay zavatra iray izay i Jean-Pierre Dacheux tamin'ny alalan'ny filazana tao amin'ny tobim-pampielezam-peo Europe 1[Fr]:

Il y a des soirs où les faits parlent d'eux-mêmes. Même les médias “modérés” constatent l'outrance d'un gouvernement aux abois.

Misy alina toy itony izay miteny ho azy ireo zava-misy. Na dia ireo haino aman-jery “tony fihetsika ” aza dia mahita ny fihetsika mihoa-pefy ataona governemanta efa amoron-tevana.

Eo amin'ny soratr'i Rue89 ao amin'ny gazetiboky amin'ny aterineto, mitoroka ny fanararaotan'ny governemanta ny herisetra, i Laurent Mucchielli , mpahay fiarahamonina[Fr]. Mamarana amin'ny fomba mampihomehy nefa masiaka izy manao hoe :

Mais nous divaguons ! Il ne faut pas réfléchir, chercher les causes, diagnostiquer les contextes, s'informer d'abord auprès des acteurs locaux, nous risquerions de « donner des excuses aux délinquants » et de remettre en cause la croyance selon laquelle l'Etat et son premier représentant vont régler, une fois pour toutes, tous nos problèmes.

Tena mirediredy isika ! Tsy misy tokony hoeritreretina, tadiavo ireo antony, diniho ireo zava-misy, na makà aloha vaovao avy amin'ireo mponina eo an-toerana voakasika voalohany amin'izany, iska ihany no mety  “hanome làlan-kivoahana an'ireo nania” ary avy eo hametraka ahiahy ny amin'ny finoan-tsika fa hovahan'ny fanjakana sy ny solontenany ambony indrindra, indray mandeha tsy miverina, ny olantsika rehetra .

Fanakianana mafy

Toerana ho an'ny vahoaka mpifindrafindra, avy amin'i Lafontanella mpampiasa flickr, nahazoana alalana CC

Nipoitra teny rehetra teny haingana ireo hatezerana  avy amin'ireo mponina voakasika sy ireo fikambanana mpanohana.Manoratra [Fr] i Jean-Pierre Dacheux :

“La France va mal, votre président va mal. Il cherche à détourner l'opinion publique vers des cibles faciles”, a déclaré Saimir Mile, porte-parole de la Voix des Roms. “Nous nous préparons à en prendre plein la gueule comme ça a toujours été le cas pendant les crises politiques mais cette fois-ci, encore un peu plus. La situation est très grave… La France ne veut pas des Roms.”

“Tsy salama tsara i Frantsa, toy ny filohanareo ihany koa. Miezaka ny mandrebireby ny vahoaka amin'ireo tanjona mora izy “, hoy ny fanambaran'i Saimir Mile, mpitondra tenin'i Feon'ny Roms. “Miomana ny hahazo vava be izahay toy izay efa mpiseho hatrany rehefa fotoan'ny krizy ara-politika , fa amin'ity indray mitoraka ity, ho betsaka kokoa izany. Efa tena alohalika ny raharaha … tsy mila vahoaka Roms i Frantsa .”

[…]

La réunion de mercredi prochain aura également pour objet de décider “des expulsions de tous les campements en situation irrégulière”, selon un communiqué de l'Elysée. Pour Coralie Guillot, de l'association Parada France, qui travaille avec les Roms de Seine-Saint-Denis, “ce n'est pas la peine qu'ils se réunissent car c'est déjà décidé: on n'a jamais vu autant d'évacuations en Ile-de-France que depuis deux ou trois mois”.

Tafiditra ao anatin'ny fandaharam-potoana amin'ny fihaonana hatao amin'ny Alarobia ho avy izao ny fanapahan-kevitra mikasika ny “fanesorana amin'ireo toerana tsy nahazoan-dàlana “, hoy ny fanambarana avy amin'ny fiadidiana ny Lapam-panjakana. Ho an'i Coralie Guillot, avy amin'ny fikambanana tsy mitady tombontsoa Parada France izay miasa miaraka amin'ny Romas ao amin'ny departemantan'i Seine-Saint-Denis , “Tsy mila manatrika ny fihaonana izy ireo satria efa tapaka ny hevitra: mbola tsy nahita fanesorana maro tao amin'ny faritr'i Ile-de-France izahay afa-tsy izay hitanay maso nandritry ny 2 na 3 volana farany teo “.

[Afaka jerena eto ny tatitra feno mikasika ireo tanàna natao tamin'ny baoritra ]

Manamafy [Fr] i ZEC plus ultra fa vao haingana no voaheloky ny Komity Eoropena misahana ireo Zo ara-tsosialy ao amin'ny Kaonsilin'i Eoropa misahana ny momba ny toeram-ponenana izay omeny ny vondrom-piarahamonina Roma i Frantsa . Ankilan'ny fitanisàna ireo teboka fototry ny fanapahan-kevitra ( afaka jerena eto ny fanapahan-kevitra iray manontolo), manome ireo rohy – misy ny tranonkalan'nyRomeurope ihany koa ny bilaogy – ary manome ny lisitr'ireo boky hahalalana mikasika ny vondrom-piarahamonina Roma. 

Rehefa vakiana ny lahatsoratra iray mikasika ilay olana ao anaty gazetiboky , Feufol [Fr] dia manome ireo fomba fanao amin'ny fanakianana mafy sy ny fiantsiana izay tsy hahazoany aina:

J'ai bien du mal à ne pas voir que derrière la mesure de façade que recouvre l'expression “certains parmi les gens du voyage” se cache une évidente stigmatisation de certaines catégories de la population qui n'a à mon sens pas sa place dans la bouche du chef de l'état.

Tolérerions-nous cette phrase si elle avait été prononcée à l'encontre, des juifs, des musulmans, des homosexuels, ou des bruns à lunettes ?

Il y a cet amalgame aussi qui me dérange, en ce qu'il semble désigner tous les nomades ; tsiganes, gitans, gens du cirque et ces Roms dont on connait mal les persécutions.

Et pourtant – et c'est peut être la principale raison de ma colère- je peine à trouver dans la presse les torrents d'indignation que ces propos devraient soulever.

Tsy mazava amiko ny tsy ahitana fa ao ambadiky ny teny hoe “ny sasany amin'ireo  olona mpivezivezy” dia misy fitenenana mafy ireo ampahan'olona, izay tsy manana ny toerany eo amin'ny lahatenin'ny mpitondra fanjakana , raha amin'ny hevitro manokana . Handefitra amin'ny teny toy izany ve isika raha toa izany ka natao ho an’ ny Jiosy, ny Silamo, na ireo lehilahy manambady lehilahy, na ny mainty volo, ireo lehilahy manao fihetsika hafa eo imasom-bahoaka ?

Tsy mahazo aina ihany koa aho noho ny fiantsiana ao anatin'ny lahateniny satria toa manondro ireo vondrom-piarahamonina mpifindrafindra rehetra izany : Tsigana, Gitans, ireo artista mpanao cirque, ary ireo Roma izay zara raha tena fanta-bahoaka tanteraka ny fanenjehana atao azy ireny.

Fa na izany aza – izany no mety ho  tena antony mahatezitra ahy – tena tiako ho hita anaty haino aman-jery mihitsy ny fampibaribariana ny zava-doza naterak'ireo teny ireo.

Mbola hafa kokoa aza i Aporismes eo amin'ny fanakianana nolazainy [Fr]:

En même temps, si ils portaient un signe distinctif, on pourrait les reconnaître ces roms. Ca permettrait de prévenir toutes leurs actions répréhensibles. Car c’est bien connu, ils ont ça dans le sang, c’est lié à leur race. Non ? Un petit signe. Pas une étoile, c’est connoté. Un tatouage ? Limite…

Vous trouvez qu’Aporismes exagère ? Que jamais dans ce pays cela pourrait arriver ?

Relisez cet article de Libération. Vous verrez qu’en France, en 2009, la gendarmerie n’a pas trouvé choquant pour un sou de marquer des Roms avec un tampon encreur. Histoire de faire un tri. C’est à ce genre d’actions, au fait que ses auteurs n’y voient vraiment rien à redire, même avec le recul que l’on peut mesurer à quel point Nicolas Sarkozy a instauré une république du mépris.

Or, du mépris à la haine, il n’y a qu’un pas.

Mandritr'izany fotoana izany, tokony hitondra marika manavaka azy manokana ve izy ireo, ho afaka miteny mitokana amin'izy ireo isika,  ny Romas. Mety ahafahantsika misoroka mialoha ny zavatra tsy ara-dalàna ataony izany. Satria efa fanta-bahoaka fa zavatra efa ao anatin'ny ràn-dry zareo izany ? Mifandray amin'ny firazanana izany rehetra izany na tiana na tsy tiana, sa tsy izany? Famantarana kely. Tsy kintana, satria misy tantarany izany. Tombokavatsa ve ? Tafahoatra, angamba ..?

Mety mihevitra ianao fa lasa lavitra loatra ny fanakianako ? Mety mihevitra ianao fa tsy misy an'izany mihitsy eto amin'ity firenena ity ?

Avereno vakiana indray ity tatitra tao amin'ny Libération ity. Ho hitanao fa tamin'ny taona 2009 tany Frantsa, tsy taitra akory ny Zandarimariam-pirenena hanisy marika ny vahoaka Roma amin'ny ranomainty, mba hanavahana azy fotsiny. Na dia ireo fikasana tamin'ny fotoana fanampiny aza, ny tsirairay dia mahita  fa noho ireo karazana fanapàhana/lalàna toy ireny no antony nanaovana izany , fanampin'izany zava-misy izany, toa mihevitra ireo tompon'antoka fa tsy misy zavatra mikatso, fa ny tsirairay dia ho afaka mahalala hoe  Repoblikan'ny Tsy firaharahàna manakory no napetrak'i Nicolas Sarkozy. Araky ny fantatsika, misy tsipika manify manelanelana ny tsy firaharahàna sy ny fankahalàna .

Mandritr'izany, mijanona ho tony ireo feo avy ao anatin'ireo vondrom-piarahamonina mpandehandeha na avy amin'ireo mpanohana/mpiara-dia.

Manoratra [Fr] ilay mpitoraka bilaogy sady mpanoratra tantara amin'ny aterineto, i Anna Galore :

Dans cette malheureuse histoire autour du décès de Luigi, il y a plus que les faits et beaucoup moins qu'on ne peut en lire un peu partout. Tâchons déjà de n'incriminer ni les policiers, ni les Roms en général mais de chercher toujours plus à apprendre à mieux nous connaître pour vivre ensemble dans le respect mutuel.

Misy mihoatra kokoa noho ny zava-nitranga voalaza ao amin'ity tantara mampalahelo mikasika ny fahafatesan'i Luigi ity, kely lavitra noho ny azonao vakiana eny rehetra eny. Ndao isika hiezaka ny tsy hanome tsiny ireo manampahefana ao amin'ny polisy, raha izay no zava-misy, na ireo vahoaka Roma iray manontolo, fa hiezaka lalandava isika ny hifankahafantatra samy isika mba ahafahantsika miara-miaina ao anatin'ny fifanajana .

Manome ny fototry ny isan'ireo zava-nitranga ny bilaogy dROMa [De] ary mitohy amin'ny tranonkalan'ny fampielezam-peo France Info mba hahazoana bebe kokoa ireo fanakianana avy amin'ny vondrom-piarahamonina [Fr].

Ny Fikambanana mpiaro ny Zon'olombelona Ligue des Droits de l'Homme (LDH) tao amin'ny fanambaràny [fr] tamin'ny 21 Jolay dia namarana hoe :

Les rapports officiels se succèdent pour dénoncer la situation des Roms et des Gens du voyage en France (CNCDH 2008, Halde 2009, Ecri /Commissaire aux droits de l'Homme du Conseil de l'Europe 2010…). Plutôt que d'en faire des boucs émissaires et d'exacerber les passions, le gouvernement se devrait de suivre enfin les recommandations qui lui sont faites pour affirmer l'égalité des droits.

Rather than making scapegoats out of them and exacerbating passions, the goverment's duty should be to at last, follow the recommendations given to them and assert equal rights. Manameloka ity zava-misy iainan'ny vahoaka Roma sy ny vondrom-piarahamonina mpandehandeha any Frantsa ity daholo ny tatitra ofisialy mifanesy rehetra. Tokony hanaraka ireo fanoroan-kevitra nomena azy ary hanome ireo zo mitovy farafaharatsiny no andraikin'ny governemanta toy izay manao azy ireo ho mpisolo vaika ny ankàlana sy hanitatra fankahalàna.

[Raha mahafantatra  ireo bilaogy Roma amin'ny teny Frantsay ianao dia iangaviana hanome ireo rohy eo amin'ny toerana fametrahana tsikera]

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.