- Global Voices teny Malagasy - https://mg.globalvoices.org -

Amerika: Valin-kafatry ny faritra manoloana ny otrik'aretina H1N1

Sokajy: Amerika Latina, Bolivia, Costa Rica, Ekoatora, Goatemalà, Kolombia, Meksika, Però, Venezoela, Fahasalamàna

Na dia tany Meksika aza no nisy ny foiben’ny fihanahan’ny otrik’aretina H1N1 [1] , mitady làlana hisorohana sy hanoherana azy ireo firenena hafa manodidina. Mijery akaiky amin’izay ataon’ny governemanta any aminy ireo mpitoraka blaogy ny amin’ny fomba hanalan’izy ireo ny tahotra, sa kosa vao mainka manampy trotraka. Ireo mpitoraka blaogy hafa avy any Amerika Latina koa dia mandinika ny fitondran-tenan’ireo olom-pirenena namany, indraindray miaraka amina fampihomehezana kely mba hisian’ny fitonitoniana.

Noho io valan’aretina io dia betsaka ny hetsika sy laminasa, izay heverina hisintona vahoaka maro, no nofoanana na no nahemotra, toy izany ny Hetsiky ny Rivo-Baovao nomanina hatao ny 23 aprily hatramin’ny 3 may tany amin’ilay tanàna meksikana Ecatepec. Ilay mpitoraka blaogy avy any Goatemala, Alan Mills ao amin’ny Revólver [es] dia nila nitady tetikasa hafa, satria efa niomana ny hanatrika io hetsika io izy [2].

Photo of the Mexico Metro by Eneas and used under a Creative Commons license http://www.flickr.com/photos/eneas/3471986083/ [3]

Sarin’ny ‘metro’ meksikana nalain’i Eneas ary nampiasana ny Creative Commons license http://www.flickr.com/photos/eneas/3471986083/

Olom-pirenena maro no mandalina ny fanapahan-kevitra noraisin’ny governemantany manoloana ny fahatsiarovan-tenan’ny mponina amin’ny mety hahatongavan’ny otrik’aretina ao amin’ny fireneny. Any Costa Rica, izay firenena faharoa tao an-toerana nitatitra tranga, dia manoratra i Hazel Feigenblatt avy ao amin’ny Quien Paga Manda [es] fa hoe ny Minisitry ny fahasalamana dia manasazy ireo fivarotam-panafody izay mitady hanararaotra amin’ny fanamboarana fanafody sy vaksiny sandoka [4]. Manontany tena momba ilay fividianana Tamiflu [5] 150,000 fatra nataona firenena izay mbola tsy nahita akory ilay otrik’aretina [6] ilay mpitoraka blaogy Ekoatoriana avy ao amin’ny Dejálo Ser [es] ary koa raha hoe hoverivery fotsiny ilay vola raha tsy ho ampiasaina akory ireo fanafody ka havela ho lany andro ao fotsiny.

I Luis Aguirre avy ao amin’ny Bloodyhell [es] dia mitsikera ny fihetsiky ny Minisitry ny fahasalamana peroviana, izay nilaza fa nisy teratany avy any Arzantina mitondra ny otrik’aretina H1N1 niditra tao amin’ny fireneny, nefa taorian’ny fitsirihana dia voaporofo fa diso izany [es] [7]. Na izany aza, fahafaham-baraka toa rano raraka tsy azo raofina satria efa navoakan’ny governemanta koa ny anaran’ilay olona nahiana hitondra ny otrik’aretina [es] [8], izay zavatra tsy fanao any amin’ny firenena hafa.

Photo of Tourists in Cancún by El Enigma and used under a Creative Commons http://www.flickr.com/photos/marca-pasos/3494017972/ [9]

Sarina mpizahatany tao Cancún nalain’i El Enigma ary nampiasana ny Creative Commons http://www.flickr.com/photos/marca-pasos/3494017972/

Resahina matetika any anaty blaogy koa ny fihetsiky ny olona manodidina azy ireo. Any Bolivia, vao haingana i Azael avy ao Abre Los Ojos [es] no nifanena tamina fiara nitondra olona efatra nanao sarom-bava tany amin’ny tanànan’i La Paz [10]. Raha ny fantatra dia tsy mbola tonga any Bolivia ny otrik’aretina, nefa manamarika izy fa tsy nanao zavatra hafa tena tsotra ireo olona ireo mba hisorohana loza hafa, “Ny tena zava-tsarotra dia ny mitady olona mamatotra ny fehikibo fiarovany any anaty fiarany.”

Mitantara andro iray izay tena nandreraka lany tany anaty fitanteram-bahoaka [11] i Velvet avy ao amin’ny Piso Tres [es]any Medellín, Kolombia, noho ny fihetsiky ny olona nanodidina azy.

Resulta que soy alérgico a los olores fuertes. Percibo un aroma de prefume muy concentrado e inmediatamente suelto el estornudo. Un estornudo de los clásicos, de los que no matan sino que te dejan aliviado y con sensación de placer. No tiene nada que ver con la gripa de los marranos. Claro, eso no lo saben los que viajan conmigo en el metro.

Hoy estornudé por culpa de un perfume malísimo que olí en el metro. Un señor del frente me miró con rabia asesina. Un niño miro a su mamá con mirada de mártir y abrazó su pierna. La señora me miró como diciéndome “¡homicida”! y se fue. La joven a mi lado -entre otras cosas la culplable de mi delicioso estornudo- se paró y se cambió de vagón. Otro señor cerquita sacó un pañuelo del bolsillo trasero y se tapó la nariz y la boca. En unos treinta segundos se formo un círculo imaginario a mi alrededor y sentí lo que debe sentir un leproso o un paria hindú.

Izaho mantsy tsy mahazaka fofona mahery. Raha mifoaka fofon-dranomanitra mahery be aho dia mievina avy hatrany. Evina tahaka ny evina rehetra, tsy mahafaty, fa manamaivana sy mamela fahafinaretana. Tsy misy hidirany amin’ny gripan-kisoa mihitsy. Mazava ho azy fa tsy mahafantatra izany ireo tafara-dàlana tamiko tao amin’ny “metro”.
Tsy maintsy nievina aho androany noho ny fofon-dranomanitra ratsy be nofohako tao amin’ny ‘métro’. Nijery ahy tamin-katezerana fatratra ilay rangahy teo anoloako. Nisy zazakely iray nijery ny reniny toy ireny fikerin’ny maritiora ireny ary namihina ny tongony. Dia nijery ahy ilay ramatoa, tahaka ny te-hiantsoantso hoe “mpamono olona!” ireny ary avy eo izy nandeha. Nitsangana ilay tovovavy teo anilako – izy no tompon’andraikitra tamin’ilay eviko tsara be teo – ary nifindra fiara. Nisy rangahy hafa koa naka mosoara tany am-paosy aorinany dia nanapina ny orony sy ny vavany. Tao anatin’ny 30 segondra, nisy faribolana tsy hita maso niforona nanodidina ahy ary nahatsapa ny tsapan’ny boka na Indiana pariah aho.

Ny sasany indray dia miezaka mampiasa fampihomehezana mba hanamaivanana ny tahotra. Nanoratra momba ny ‘sary vaovaon’ny fahafatesana’ i Gandica avy any Venezoela ary maka sary an-tsaina ny mety ho endriky ny fanadihadiana any an-danitra momba ny antony nahafaty ny tena [es] [12]:

- ¿Y usted de qué murió?
Entonces la respuesta correcta debe ser:
– De la gripe AH1N1.

No vaya pues a cometer el garrafal error de mencionar que murió de influenza o gripe porcina -ya sabe AH1N1-nueva-gripe / H1N1- porque la industria-de-alimentos-carne-de-cerdo está muy sensible y pidió el cambio de nombre.

Joder. Como si el nombre gripal tuviera mucha importancia en estos momentos sobre lo que se nos viene encima.
¡Son pues vainas de nosotros los humanos, siempre tan cuidadosos con la imagen-relaciones-públicas!

- Ary inona no nahafaty anao?
Ity no mety ho valiny marina:
– noho ny otrik’aretina AH1N1
Tandremo ny manao fahadisoana goavana amin’ny fitenenana hoe gripa na gripan-kisoa – efa fantatrao ny AH1N1 – gripa vaovao / H1N1 – satria mora tohina ny orinasa momba ny kisoa ary nangataka ny mba hanovàna ny anarana.

‘Lety eee. Ohatran’ny dia efa hoe manan-danja be ireny ny anaran’ilay gripa amin’izao fotoana izao. Izany no hadalàn’ny olombelona, miasa saina foana amin’ny endrika ivelan’ny tena sy ny fifandraisana aman’olona!

Mamoaka karazan-torohevitra nofinofy [13]Ciencia Ficción [es] any Costa Rican mamaly ireo mpamaky voakasiky ny otrik’aretina.

“¿Usted cree que me muera?” Anónimo, San José.
R/: De la gripe no, en un asalto en San José sí.

Mieritreritra ve ianao fa ho faty aho? Tsy mitonona anarana, San José (renivohitra)
Valiny/: Noho ny gripa, tsia…noho ny fanafihana mitam-piadina any San José, eny.