- Global Voices teny Malagasy - https://mg.globalvoices.org -

Madagasikara: Varojanaka ho vadin'olona, trangam-pahantrana lalina

Sokajy: Madagasikara, Fampandrosoana, Foko sy Fiaviana, Hafanàm-po nomerika, Tanora, Toekarena sy Fandraharahàna, Vehivavy sy Miralenta

Amin'ny maha olompirenena Malagasy mpampita vaovao ahy dia ezahiko mandrakariva ny manambara ny fandrosoana eo amin'ny lafim-piaraha-monina sy toe-karena vitan'i Madagasikara. ny anton'izany ezaka izany moa dia noho ny finoana ao amiko fa tsy mivoitra ho hitan'ny besinimaro tsara ny ezaka ataon'ny tsirairay ho fampivoarana ny tontolony.

Sarotra ihany anefa matetika ny mijery lafitsaran-javatra manoloana ny fahasarotam-piainana mitambesatra. Tsy afa-nidify ny adihevitra momba ny fahantrana lalina manjo ny ankamaroan'ny Malagasy ny mpamaham-bolongana malagasy tamin'iny herinandro lasa iny. Indreto ohatra vitsivitsy ampitonantonanan-dRafahantrana an-dRaolombelona amin'ny fanapahan-keviny any anivon'ny fiarahamonina any.

Patricia, Mpamaham-bolongan'ny Foko [1] izay afaka snitondra hafatra nandritra ny andron'ny fifampiankinana [2] tany Bruxelles, no nitatitra ny nivarotan'ny ray aman-dreniny ny zazavavy iray (fr)

Pour certains, les parents et la jeune fille se mettent d’accord pour la personne qui va acheter la jeune fille et pour la somme ou le cadeau en échange. Il faut préciser que la personne qui achète n’est pas forcement un étranger mais c’est seulement ce qui se présente dans la plupart des cas. Pour d’autres, cela se présente sous forme d’ordre, les parents ordonnent et la jeune fille obéit!
Le dernier cas qui a été publie est celui d’une jeune mineure de 15 ans qui a été offerte a un étranger pour 200.000 Ariary. Il lui a meme promis le mariage, mais après avoir ete avec elle une nuit et l’avoir deviergee, il lui a remise entre les mains de son pere.
Cette histoire n’est qu’une parmi les cas identiques qui se présentent dans l’île.

Ho an'ny sasany moa dia mifanaraka amin'ny ray aman-dreniny sy ny zanany vavy ny olona iray hividy an-drazazavavy amin'ny alalan'ny fanomezana na ny vola ho takalony. Tsara ny manamarika fa tsy voatery ho vahiny ilay mpividy fa amin'ny ankapobeny ihany izany tranga izany. Ho an'ny sasany indray moa dia endrika baiko no isehoany, mibaiko ny ray aman-dreny ary mankatò kosa ny zanany vavy! Ny tranga farany izay nivoaka an-gazety moa dia mikasika zazavavy iray 15 taona izay namidy 200 000 ariary(tokotokony ho $107 USD eo ho eo). Nanome toky moa izy fa haka vady azy saingy rehefa niara-nandany ny alina iray ry zareo ka nahafa-boninahitra an-dRazazavavy dia nampodiany tany amin-drainy iny avy eo. Tranga iray amin'ny mpiseho eto amin'ny nosy ihany izany tantara izany.

Nanamarina i News2dago fa niakatra ho avo dia avo ny tahan'ny nofinofyhanambady vazaha [3](mg):

Tonga eto Madagasikara ireo mpanera vazaha ka nampiantso ireo malagasy te hanambady vazaha. Gaga fotsiny aho nahita ity tatitra an-gazety fa mahery ny 4.000 izy ireo no milingilingy te hanambady vazaha. Ary voalaza fa arahan-dranomaso mihitsy oe ireo izay tsy lany. Indrisy tokoa fa dia hitomaniana ankehitriny ny hanambady vazaha.

Maro moa no naneho ny heviny tamin'ity lahatsoratra [3] iray ity. Nomarihin'i Tritriva fa tsy ny ehiavy ihany nomitady hanambady vazaha. Sylvie indray miteny fa tsy ratsy tsy akory ny manambady vazaha aoka fotsiny hatoky tsara fa tsy nananjanaka ilay vazaha tamin'ny fanambadiany teo aloha fa tsy hanaja anao velively ireo ary hitongilana amin'ny zanany hatrany ny vadinareo. Mandresy lahatra kosa i Maintikely mba tsy hitsara befahatany fa hanaja ny safidin'ny vehivavy. Nampitandremany moa fa tsy voatery ho tsara araka ny iheverana azy tsy akory ny fiainana ampitan-dranomasina.

Lomelle, Mpamaham-bolongana ay amin'ny foko [4]-Mahajanga, koa no nanatri-maso endri-pahantrana hafa [5]. Hoy izy (fr):

On avait été contacté pour faire un reportage à Andralanitra. Rondro et moi y sommes allé sans trop savoir ce qui nous attendait sur place. Tout ce qu’on savait c’est que c’était un reportage sur les ordures [..] Un camion à ordure roulait devant notre voiture au moment où on s’est rapproché de l’endroit. Arrivé à sa destination il a renversé toutes les ordures et à ce moment là une quelque trentaines de personnes se sont ruées sur les ordures [..] Ecœurement, c’est le seul mot qui puisse définir ce que j’ai ressenti à ce moment là. Ecœurement pour toute ces personnes qui n’ont que les ordures pour vivre [..] Ecoeurement pour l’attitude répulsive que j’avais adopté à ce moment là. Je me suis cru être une fille ouverte d’esprit,n’ayant ni préjugé, ni jugement. Pourtant devant ce spectacle je n’avais qu’une seule envie, me tirer de là et me detacher de ces gens.”

Nisy niantso moa izahay mba hanao fanadihadiana eny Andralanitra. Nankany tsy nahalala izay miandry anay ary izaho sy i Rondro. Ny hany fantatra dia hoe mikasika ny fako no hatao eny [..] Nisy fiarabe nitondra fako nirimorimo teo alohanay rehefa nanakaiky ny toerana izahay. Rehefa tonga teny an-toerana io dia nanary ny fako nentiny ary tsitapitapitr'izay indreny olona tokony hotelopolo teo ho eo nifandrobaka ho eny amin'ny fako. Naloiloy, izay no teny tokana azo amaritana ny tsapako tamin'io fotoana io. Nankaloiloy ahy ireo olona tsy manana afa-tsy fako mba hivelomana. Nankaloiloy ahy ihany koa fihetsika rikoriko nasehoko tamin'io fotoana io. Mba nihevitra ny tenako ho sipa manana fivelarantsaina,tsy tia mitsaratsara olona sy tsy manameloka be fahatany ihany manko aho. Nefa tamin'io fotoana io dia tokana ihany ny tanjoko nanoloana izao endri-pahantrana izao, mihataka lavitra mandositra ireto olona ireto.

Nanana fomba fijery hafa momba ny fahantrana kosa i Micramia. Nohazavainy ary fa tsy aretina tsy azo sitranina tsy akory ny fahantrana [6](fr):

Si vous arrivez encore à manger normalement chaque jour, vous n’êtes pas pauvre. Mais la pauvreté est curable. À mon avis la pauvreté est en faite due au manque d’intelligence. Seul les gens qui n’utilisent pas leur coco n’arrivent pas aller loin. Il sont pauvre intellectuellement et si on n’a rien dans la tête, comment avoir de l’argent pour acheter de quoi manger [..] la solution c’est de se cultiver, augmenter ces connaissances.

Tsy mahantra ianao raha mbola afaka mihinana ara-dalàna ihany isan'andro. Nefa azo sitranina ny fahantrana. Araka ny hevitro dia vokatry ny tsy faharanitan-tsaina loatra no mahatonga ny fahantrana. Izay tsy mampiasa nylohany ihany no tsy lasa lavitra. Ny toe-tsaina nomahantra ka rehefa tsy misy na inona na inona moa ao, amin'ny fomba ahoana no hahazoam-bola hividianana izay hohanina? [..] ny vahaolana dia ny mikolokolo ny sainy, manitatra ny fahalalany.