Tohanan'ny daholobe ny fanamelohana ho faty

2338388343_35e6aa6303.jpg

Sary “brooms head romans.. ” an'i Antigua Daily Photo arovan'ny  licence Creative Commons.

Ny tsirairay dia afaka mahita izay fifanoherana eto Guatemala momba ny fanamelohana ho faty izay. Andaniny, ireo Guatémaltèques dia mandray anjara mavesatra amin'ny fihetsiketsehana ara-pinoana karakarain'ny Katolika sy ny Protestanta mandritry ny herinandro masina, fotoana natao indrindra ho fahatsiarovan'ireo mpino ny namonoana an'i Jesosy (Jesoa) Kristy. Na izany aza, ny ankabeazan'ny Guatémaltèques dia manohana tanteraka ny sazy fanamelohana ho faty. Voalohany indrindra, nambàra fa tsy hoampiharina amin'ireo nahavita heloka bevava ity fanamelohana ho faty ity (miisa maherin'ny 40 any ho any), ary nanohana izany ny fiombonam-be iraisam-pirenena, izy tena tsy nahafàly velively ny olon-tsotra maro. Nilaza ny Filoham-pirenena fa mifanohitra amin'ny lalampanorenana ilay didy, nefa ny lalàna tsy maintsy ampiharina.
Nizarazàra be ihany ny fijerin'ny mpitoraka blaogy, ao ny mpomba, ao ny manohitra azy io. Mampalahelo anefa, taratra amin'izany rehetra izany ny fahadisoam-panantenana sy ny tsy fisian'ny fitokisana intsony ny rafitra misy. El Toronteco dia naneho mazàva ny momba izay fifanoheran-kevitra izay ho ” Hambo diso toerana” amin'ny hafatra nalefany nilazany hoe:

Ampahefatra taon-jato iray no nitomboako teto Guatemala fa tsy dia nazàva loatra ity resaka fanamelohana ho faty ity. Nisy izy io, nampiharina indraindray, nolazaina nandritry ny fampahalalàm-baovaon'ny mitatao vovonana koa aza. Henoko ny fitsérana, ny eritreritra, avy any anatin'ny mason'i Tia Luz izay mpanampinay fony fahazazako, ananany trosa be tokoa aho toy ny fananany trosa koa amin'ireo raiamandreniko. Ny fihetseham-pony no ilazàny ho an'izay voagàdra, na noraofin'ny polisy, na ratsy kokoa noho izany, dia ireo rehetra anatin'ny lalantsàran'ny fahafatesana ho “Pobrecito” adikantsika malalaka hoe ‘ilay mahantra’.
Ny fitsérana olona nanao heloka bevàva dia zavatra tsy dia fahita firy, indrindra aty Guatemala, izay vantany vao mampifandray ny ‘Zon'olombelona’ amin'ny nanao heloka bevava dia tonga loharanon-kotaba (korontana) ho an'ny olon-drehetra sy raisiny ho toy ny famelàna ny sasany ho afa-maina tsy misy arakaraka amin'ny hadalàna vitany. Amin'izao fotoana ieritreretako ny hametraka azy ho toy ny mainty ambonin'ny fotsy izao (hampibaribary) dia mànana dikany maro ny hoe Zon'olombelona aty Guatemala. Andaniny dia atrehintsika ny resaka fifamonoan'ireo niady nanohitra ny governemanta  (nandrodana ny foto-drafitrasa tena nilaina teto amin'ny firenena, tsy maintsy lazaiko hanakoako ny “fomba fijery amin'ny maha reny” ananako); ireo izay lazain'ny fiombonam-be iraisam-pirenena ho toy ny mpanao heloka bevàva amin'ny zanak'olombelona, ireo atidoha sy mpanatanteraka ny asa ratsy famonoana nandritry ny ady (geurre civile) sy taorian'ny fifanaràhana fampandriana fahalemana tamin'ny 1996. Ankilany dia mànana ny zon'olombelona natao ho an'ny mpanao heloka isika, izay tsinontsinoavin'ny sarambabem-bahoaka tanteraka. Fitsaràm-bahoaka “Linchamientos (” lyncher”) no làlana mahazatra hitan'ny olona ho fandraisana an-tànana sy hampihàrany ny lalàny, an'ny daholobe toy ny fidanadànan'ny Làpan'ny tanàna. Ambonin'ny herisetra, hazain'ny daholobe ny mpanao heloka (na io olona saika hangalatra solomaso, na noahiahiana, na nanàndrana naka ankeriny zazakely), ary dia voadaroka mila ho afaka hatramin'ny ainy, mandra-pahatongan'izay “tomponandraikitra”. Tanatin'io ve no nohamaivanin'ny Guatémaltèques ny resaka Zon'olombelona, fa tsy tamin'ny famonoana faobe”.

Toy izay nambàran'i Miguel Arriaga, mpitoraka blaogy ao amin'ny hàfany hoe Pena de Muerte en Guatemala [es]:

Mi postura es totalmente a favor de la pena de muerte, y tengo entre otras, dos razones que considero v lidas. La primera, es que debe hacerse cumplir la ley, si la ley dice 5 a¤os que se den 5 a¤os, si 10 pues que se den 10, y si la ley dice pena de muerte se debe aplicar; porque de antemano se sabe cuales delitos se castigan con la pena de muerte y el delincuente lo sabe, y si aun sabiendolo delinquio, pues que se le de la pena maxima.

Izaho manokana dia mankasitraka ny fanamelohana ho faty, antony roa raha kely indrindra no mahatonga ahy hilaza izany. Voalohany, tokony hampiharinareo ny lalana, raha 5 taona no sazy, ampiharo, raha 10 taona, omeo 10 taona ry zareo, raha fahafatesana no sazy, tokony hampiharinareo, satria efa fantatra mialoha hoe ny heloka toy inona no voasazy fanamelohana ho faty ka raha nankahatra sy tsy niraharaha izany ilay nanao ny heloka bevava dia tokony ho vonoina ho faty.

;
 
Etsy ankilany kosa i Luc¡a, izy milaza amin'ny ­Que pena con la Muerte! [es]:

Por supuesto que hay tipos a los que dan ganas de matar, y mejor si es lenta y cruelmente. Conozco a unos cuantos que merecer¡an bailar eternamente en la horca. Tambi‚n s‚ que las c rceles de Guatemala son escuelas del crimen, y que nosotros pagamos la comida de los presos, etc‚tera, etc‚tera. Pero de eso a pensar que la pena de muerte es justificada en una cultura hay mucha diferencia. ¨Tiene un ser humano derecho a quitarle la vida a otro.

Ekena tokoa fa misy olona izay irianao mihitsy hovonoina, ary toa tsaratsara mihitsy aza ny hampitarazohana sy hampangirifiriana izany fahafatesana izany. Mahafantatra maro koa aho tokony hahantona. Fantatro koa fa lasa toeram-pianàrana ho an'ny mpanao heloka bevàva ny fonjan'i Guatemala, ary tsy maintsy mandoa hetra isika mba hihinanan'izy ireny hanina, sns…. Na izany aza anefa, mbola lavitra ezaka ny hahafàhana manamàrina ny fanamelohana ho faty ao anatin'ny kolontsaina, Manan-jo hanàla ain'olona iray mitovy aminy ve ny olona iray hafa?

;

Eken'ny fiangonana protestanta sasantsasany ny fanamelohana ho faty, araka ny fanazavàn'i El Blog de Chapu [es]:

Me referir‚ con todo respeto a la actitud tomada por la Alianza Evang‚lica, ellos dicen que: “Dios nos cre¢ a imagen y semejanza y, por lo tanto, el que alguien destruya su propia imagen y semejanza merece el m ximo castigo posible. No hay duda de que Dios es no s¢lo el Creador del hombre, sino creador de la pena de muerte”. El pastor general de la Fraternidad Cristiana dijo que: ” el hombre es una creaci¢n divina y cuando alguien atenta contra esa creaci¢n, se merece y se gana el derramamiento de su propia sangre”. Recuerda que cuando crucificaron a Jesucristo, hab¡a otros condenados a muerte, cuya sentencia fue ejecutada..

Mindrana tsy mihambahamba ny fomba fijery noraisin'ny “Alliance Evangelique” aho, hoy ry izy: “Andriamanitra dia namorona ny olona ho tahaka ny endriny, koa, raha misy olona manimba izany endrik'Andriamanitra izany, dia tokony hampiharina aminy ny sazy fàran'izay henjana indrindra. Tsy asiana adihevitra. Tsy mpamorona ny olona fotsiny Andriamanitra, fa mpamorona koa ny fanamelohana ho faty”. Ny mpitarika ny Christian Fraternity dia nilaza fa :”Zavaboaharin'Andriamanitra ny olombelona, koa raha misy olona manao zavatra mifanohitra (manimba) izany zavaboahary izany, mendrika ho azy ny halàtsa-drà. Nazavainy fa tamin'ny namonoana an'i Kristy, nisy koa teo olon-kafa novonoina.

;

Anatin'ny hàfany: Deshojando la Margarita. i Hablando de Guatemala [es] mpitoraka blaogy dia nilaza toy izao:

Estados Unidos nos da un ejemplo, ellos no la han abolido y en varios estados aun sigue siendo la pena m xima. ¨Entonces porque aqu¡ no? µlvaro Colom tiene dos opciones ser Ner¢n o Ser Pilatos las dos opciones son dif¡ciles pero hay que analizar la situaci¢n detenidamente y hacer lo que la sociedad demanda, lo que la mayor¡a demanda. As¡ funciona la democracia. ¨Y las victimas que pensaran? ¨Acaso no es correcto hacerles justicia? ¨La ley del Tali¢n acaso?

Manome ohatra antsika i Etats-Unis, tsy nanafoana ny fanamelohana ho faty zareo, ary mbola io no sazy faratampony any amin'ny fanjakana maro. Koa maninona no tsy ho tahaka ny any ny aty? Angamba i Alvaro Colom mety ho azo ampitahaina amin'i Neron na (Pontius) Pilate izay azo lazaina ho ny henjana indrindra, saingy tokony hojerena lalina kosa ny tranga miseho sy ny betsaka tokony hatao eo amin'ny fiaraha-monina. Endriky ny Demokrasia izany. Ary ny momba ny nihàram-pahavoàzana kosa indray? Tsy ara-dràriny ve raha asiam-pitantànana sy fitsàrana tsy mitanila ho azy ireny? Loi Talionis, sa…

;

Mandritry ny herinandro masina dia rakotry ny voninkazo sy ny sarin'i Kristy ny làlan'i Guatemala. Hitanao eny ny mpivarotra voninkazo, mpivarotra labozia, olona mifamoivoy eny an-dàlambe amin'ny alina, mpifanolo-bodirindrina mifanome tànana mikarakara fety. Aty Guatemala, miaraka amin'ny fanohànan'ny olona sy ny valin-teny sadasada avy amin'ny Filoham-panjakana, ny fanamelohana ho faty dia mbola mihàtra, ary olona roa nanao heloka bevàva no hovonoina ato anatin'ny herinandro ho avy. Talohan'ny fialantsasatra (fety) no nanomboka naka toerana ity adihevitra ity.

2 hevitra

Ajanony ihany

Hiresaka koa -> Mialy Andriamananjara

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.